Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Starosta, a šlo by to?

.michal Oláh .reportáže

Cestou do Spišského Hrhova za starostom obce Vladimírom Ledeckým sme si mysleli, že o jeho práci už vieme všetko. Úspešný príbeh zamestnávania stoviek Rómov zachytáva vo svojej najnovšej knihe Počúvajte, páni z Bratislavy a všimol si ho už aj New York Times. Za niekoľko minút nás vyviedol z omylu.

Starosta, a šlo by to? Boris Németh Boris Németh fotografoval Vladimíra Ledeckého v Spišskom Hrhove 26. septembra 2019. Starostu zobrazuje s Rómami, pri dominantách obce či v malebnej prírode v okolí dediny.

v Hrhove sa deje stále čosi nové. 

„Príďte spať k nám, čo si dáte? Robím práve med, budete víno či tvrdé?“ ozvalo sa cestou do Hrhova z telefónu skôr, než sme si stihli vypýtať kontakt na miestny penzión. V dedine sme za tri a pol metra vysokým a dvanásť metrov dlhým nápisom LÁSKA uprostred obce odbočili ostro doľava, kde nám zďaleka mával vysoký päťdesiatnik. Veľký dom voňal práve stočeným medom uloženým v červených plastových kadiach uprostred kuchyne.

Po večeri zapitej fľašou vína nám starosta prezradil čosi z noviniek v obci. Nadchlo nás nadšené rozprávanie o novej, architektonicky unikátnej vyhliadkovej veži nad dedinou a len desať dní otvorenej saune uprostred lesa. „Bodaj by sme mali viac Rómov v obci, všetkých sme už zamestnali, teraz ich chodíme po okolitých osadách zháňať,“ posťažoval sa na slovenské pomery trochu absurdne Ledecký. „Ráno vám ešte poviem o dedine a vezmem vás do drevodomov, čo si naši romáci vystavali.“

Novú knihu starostu Vladimíra Ledeckého si môžete zakúpiť TU.

o milimeter tolerantnejší

Spišský Hrhov má 1 800 obyvateľov a posledných dvadsať rokov rovnakého starostu. Nie nadlho. Budúci rok plánuje nadobro odísť z komunálnej politiky a prenechať starostovanie novej krvi. V čom je táto spišská obec odlišná? Žijú tu o milimeter tolerantnejší ľudia než inde, čo si Ledecký vysvetľuje vplyvom grófov Csákyho a Györgyho na tomto území. „Keďže je obec na hlavnej trase medzi východom a západom Slovenska, všetky cudzie kultúry a vplyvy prechádzali cez tento kraj. Hrhov je predmestím Levoče a ľudia sa tu stáročia premieľali a učili tolerovať odlišnosť, ak chceli žiť v mieri. Chodili tadeto armády a usádzali sa tu ľudia z rôznych kútov sveta. Tolerancia tu musela byť väčšia, inak by sa ľudia pozabíjali,“ hovorí o výnimočnosti svojej obce Ledecký.

„Najdôležitejším prvkom zdravej komunity je podľa starostu vzťah k ľuďom.“

Najdôležitejšou ingredienciou zdravej komunity je podľa starostu vzťah k ľuďom. Túto mantru nám zopakoval ešte mnohokrát. Buduje sa podľa jeho slov aktivitami, pri ktorých sa ľudia radi stretávajú, čím sa tvorí pocit spoločenstva, v akom ľuďom na sebe záleží. Prirodzenou súčasťou tohto spoločenstva sú Rómovia zo všetkých sociálnych vrstiev. 

Čo považuje Ledecký po dvadsiatich rokoch starostovania za najväčší úspech? „Tristopäťdesiat Rómov v dedine vytrhnutých z chudoby, štandardné bývanie s teplou vodou, kúpeľnou a robota pre všetkých,“ odvetil jedným dychom. „Viete, predtým v Hrhove nebol nijaký Róm, ktorý by sa vôbec odvážil ísť na vysokú školu, a teraz máme vysokoškoláčku v nemocnici, učiteľku alebo novinára. Na to som skutočne hrdý.“ 

Boris Németh

zázrační Rómovia

Veľká dedina uprostred trojuholníka medzi Prešovom, Levočou a Spišskou Novou Vsou bola pred dvadsiatimi rokmi podobná všetkým naokolo. Nikto sa nezaoberal medziľudskými vzťahmi, chýbala infraštruktúra, nápady, pracovné príležitosti. Rómovia nikoho nezaujímali. Niekde v začiatkoch si čerstvý starosta uvedomil silu ľudského potenciálu v regióne. Zvlášť medzi Rómami. Rozhodol sa spraviť všetko preto, aby ľudia nielenže chudobný kraj neopúšťali, ale naopak, aby doň prichádzali. Podarilo sa. Dedinu prevzal so 100-percentnou nezamestnanosťou tunajších Rómov, dnes je minimálna, každý dostal príležitosť zamestnať sa.

Pracovníkov do sociálnych podnikov musí dnes Ledecký zháňať v okolitých osadách. Tunajších si „ukradli“ veľké firmy, mnohí odišli do zahraničia. Dobrí maliari, tesári, vodári, elektrikári, stavbári sú žiadaní všade. Čo ho prividelo k tomu, aby založil prvý sociálny podnik? Núdza. Ak chceli prilákať ľudí do obce a zabrániť ich exodu do miest, museli im ponúknuť aspoň základnú vybavenosť. Vodovod, kanalizáciu, plyn. Dovtedy chýbali. Nikto im nebol ochotný pomôcť, tak si pomohli sami. Všetko vo vlastnej réžii, nakoniec na tom dokonca zarobili.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite