S Františkom Morongom sme sa rozprávali na Tanečnom dome, o škole ľudových tancov pre tých ktorí sa chcú učiť i zabávať.

Róbert Bezák hovorí o svojich snoch a aj o tom aký je jeho najväčší sen v reálnom živote

Jeden z bonmotov rešpektovaného a úspešného generálneho manažéra Briana Burka hovorí, že počas posledného prestupového dňa v NHL sa zrodí omnoho viac chýb, ako v ktoromkoľvek inom zo všetkých zvyšných 364 dní v roku.

Hrali sme Karamazovovcov v Prahe v Stavovskom divadle. Taký zájazd nie je jednoduchá záležitosť. Prídu dva kamióny scény, kostýmov, rekvizít a autobus plný technikov. Scéna v Prahe je menšia. Technici deň pred predstavením stavajú scénu, osvetľovači svietia. Herci prídu tiež deň pred predstavením a podvečer skúšajú. Od piatej do deviatej sa prejdú jednotlivé scény.

Na tekvicovej polievke nie je nič zvláštne, ak to, samozrejme, nie je tá tekvicová polievka, o ktorej píše John Steinbeck v Na východ od raja. Celá tekvica v hrnci, len s odrezaným vrškom, do nej celé kurča, huby, zázvor, pór, zaklapnúť vršok, variť aj dva dni. Ochutnal by som. Alebo dusené fazule po mexicky Williama Saroyana z Oci, tebe preskočilo. Aby sme boli presní, 99 malých červených fazúľ. Či sú naozaj dobré, by sme zistili až po ochutnaní, rovnako ako hlavný hrdina.

Hovorí, že budovanie nezávislých inštitúcií, ako sú napríklad súdy, je práca pre tri generácie. Je zástancom ekonomickej slobody, no neidealizuje si ani podnikateľov, ani existujúci ekonomický systém. Americký ekonóm a politológ Michael C. Munger.

Môj dvojročný pobyt v Indonézii sa chýli ku koncu a ja sa konečne odhodlávam k opisu Indonézanov, ako ich vnímam cez osobnú skúsenosť. Najväčší problém pre mňa predstavuje ten ich permanentný úsmev. Lebo viem, že sa za ním môže skrývať čokoľvek, od radosti cez sklamanie, smútok, aj hnev a nenávisť. Indonézania problémy neriešia a už vôbec sa nevystavujú riziku konfliktu. Ak sa problém vyskytne, nezaoberajú sa ním a dúfajú, že zmizne sám od seba. Čo sa napríklad pri vízach môže skončiť nečakaným adrenalínom, keď nešťastný cudzinec s vypršanými vízami musí v ten deň opustiť krajinu, aby v nej nebol nelegálne.

Zjavne bola znechutená. „Vybavím ti, aby si sa k nemu dostala, ale nežiadaj ma o nič viac. Jemu tu v Moskve nijaký slušný človek ruku nepodá.“ Za desaťročia priateľstva som nikdy nepočula od Jany také slová ani taký tón.

Juraj Hammer býva v luxusnom starobinci neďaleko Tel Avivu. Rozprával mi o tom, že v príbehu úteku Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu je rola prvého preceňovaná a druhého nedoceňovaná. Možno z neho hovoril pocit príbuzenstva s Wetzlerovou rodinou. Artur Klein, bývalý partizán zo Slovenského národného povstania, ťahá na deväťdesiatku a je jeden z tých, ktorí v apríli 1944 prijímali v Žiline Vrbu s Wetzlerom. Povedal približne toto: „Dali sme im nejaké peniaze a požiadali ich, nech nešíria paniku.“ Keď som zdvihol obočie, dodal: „O tých časoch môžu rozprávať iba tí, ktorí to prežili.“

Nedeľné popoludnie sa skôr podobá máju ako začiatku apríla. Budapešť je plná turistov a tí okukujú volebné stánky strán. V Maďarsku moratórium neplatí. Jedinou podmienkou je, že stánky musia byť najmenej 150 metrov od volebných miestností.