Nájdených 6106 výsledkovpre výraz „.cis“
Zoradené podľa
.týždeň

Neznesiteľná ľahkosť zatknutia

.štefan Hríb .časopis .editorial 03.10.2009

Stíhanie Ladislava Reháka a Ernesta Valka je po troch rokoch zastavené, trestný čin sa nestal, sú nevinní. Prečítali sme si, zanadávali sme si, a ide sa ďalej. Ale nemalo by sa. Lebo to, čo sa stalo, je katastrofa.

.týždeň

Príbeh slovenského P.E.N. klubu

.peter Zajac .časopis .osobnosti 28.09.2009

Na prvý pohľad by mohol príbeh slovenského centra P.E.N. zaujímať zopár milovníkov literatúry. Vypovedá však o čomsi, čo je príznačné pre dnešné časy.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 20.09.2009

Mám z toho už taký zvláštny pocit. Po francúzsky sa to volá „déjà vu“, čiže niečo, čo sa už stalo. Mám podivný pocit, že sa v nejakej dejinnej špirále, vymyslenej mimochodom Karlom Marxom, vraciame opäť do nejakého bodu zlomu, keď sa to tu v strednej Európe, najmä teda u nás v Česku, zlomilo a šlo to po pár dobrých rokoch zase do hája a to do hája poriadne veľkého.

.týždeň

Obamov nebezpečný sen

.štefan Hríb .časopis .editorial 20.09.2009

Obama je dobrý rečník, ale vždy bolo jasné, že ak slová premení na činy, príde sklamanie. Už je tu – Obama ustúpil v otázke radaru Rusom. Tento risk ponesú opäť najmä susedia Ruska a – stredná Európa.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 20.09.2009

V poslednom (alebo ostatnom?) čase sa stále a nepretržite hovorí o našom jazyku, ako keby práve náš jazyk, ktorým hovoríme, prostredníctvom ktorého si rozumieme (ale aj nerozumieme) bol tým najpálčivejším problémom dneška. Sme na náš jazyk hákliví.

.týždeň

Monty Hallova úloha

.časopis .veda 06.09.2009

Monty Hall nikdy nedosahoval kvality Monty Pythona, ale jeho televízna šou bola svojho času veľmi populárna. Dnes je známy najmä vďaka matematickej úlohe, s ktorou nemá nič spoločné.

.týždeň

Magor od filmu

.zuzana Mojžišová .časopis .film 06.09.2009

Mcdonaldovská strava, menovite syrový hamburger, chutili inak pred rokom 1994 a inak po ňom. Vtedy sa totiž Vincent (John Travolta) a Jules (Samuel L. Jackson) vo filme Pulp Fiction – historky z podsvetia, sediac v aute, v ktorom sa krátko po kultovom rozhovore dokrvava rozprskla ľudská hlava s mozgom, rozprávali: „A víš, jak říkaj v Paříži…

.týždeň

Povstanie spoza pódia

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 06.09.2009

Výnimočnosť týchto osláv SNP spočíva v prostom fakte, že ide pravdepodobne o posledné veľké jubileum, na ktoré prišlo toľko priamych účastníkov bojov. Čas je neúprosný. O päť rokov ich bude oveľa, oveľa menej.

.týždeň

Gény tiež – cez emócie

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 23.08.2009

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

.týždeň

Píše Alexander Tomský: Kde cílem školy není vzdělání

.alexander Tomský .časopis .osobnosti 23.08.2009

Na Cornwallském pobřeží už týden studeně poprchává, a tak jen dvě slunečná odpoledne mne vylákala na delší túru rozkvetlými vřesovišti atlanticky drsného pobřeží, jehož severskou náladu vesele ruší přistěhovalé palmy a jiná subtropická flóra. Čas trávím u jablečného vína a anglických novin. Slovenský číšník, s nímž občas klábosím, mě už nepovažuje za alkoholika, netušil totiž, že „cider“ není jabčák.