Dvojnásobné zatknutie významného podnikateľa Ladislava Reháka a prominentného advokáta Ernesta Valka spred troch rokov bolo Packovou políciou a celým Ficovým štátom podávané ako dôkaz, že každý, bez ohľadu na postavenie, je tu pred zákonom rovný. A že teda každý, aj Rehák s Valkom, sa musí skloniť pred silou zákona.
Spodina vtedy okamžite jasala. Počúval a čítal som vtedajšie diskusie, plné proletárskeho jedu, a napadlo mi, že takto nejako tu asi prišlo aj k tisovskej arizácii a komunistickému znárodneniu. Krutá štátna moc ukázala na štvancov, a masa, bledá závisťou, si ich už našla. Ako teraz – celý zástup bezvýznamnosti aj pred troma rokmi podozrivo radostne sledoval zábery na dvoch významných mužov, ponížených krutomocou. Ich strhané tváre nevyvolávali takmer v nikom otázky o práve. Vyvolávali len odporný potlesk más. Tu ešte stále nemôže byť bohatý v práve. Slovenská závisť hodovala, pretože zatkli úspešných. Len zatkli, majetok im tentoraz predbežne nevzali, ale aspoň niečo, keď už sme oficiálne povstalci, a nie arizátori, a keď aj obľúbené znárodnenie akosi vyšlo z módy. Keď neprší, aspoň packá. Ficova vláda sa vtedy, hneď po ponížení maďarského dievčaťa, blysla aj jánošíkovským inštinktom. Poddaní jasali.
Ladislava Reháka aj Ernesta Valka osobne poznám. Prvý mi výrazne pomohol so založením tohto časopisu, s druhým, bývalým predsedom Ústavného súdu ČSFR, sa už roky stretávam pri súkromných diskusiách o ústavnom práve a neústavnej realite. Keď ich zatkli, napísal som, že im obom verím. Z toho, čo som vedel o nich, ale aj o celej kauze, bolo jasné, že stíhanie a zatknutie ich dvoch je absurdné a že postup štátu voči nim vôbec nie je prejavom rovnosti, ale práve naopak, prejavom nerovnosti. Pretože oni neboli zatknutí napriek tomu, že sú bohatí a úspešní, ale práve preto.
Dnes, po troch rokoch, je to potvrdené. Ich stíhanie bolo zastavené, pretože orgány tohto štátu dospeli k názoru, že trestný čin sa nestal. A čo teraz? Nič? To hádam nie.
Keď pred troma rokmi policajný prezident Packa bohorovne oznámil, čo sa polícii podarilo, keď ukázal na dvoch významných ľudí ako na vydieračov, mohol sa ešte tváriť ako infantilná napodobenina agenta 007, ktorá práve chytila dve veľké ryby. Ale dnes sa už tváriť nemôže – polícia pod jeho vedením ublížila dvom nevinným ľuďom, poškodila ich podnikanie, a najmä celý ich život. Dnes má preto generála Packa jedinú profesionálnu povinnosť – zvolať tlačovku, ospravedlniť sa a okamžite odstúpiť. Všetko iné je nedostatočné.
Ale jedným čudným úradníkom sa to už dnes nemôže skončiť. Problém polície, na čele ktorej stojí minister vnútra Kaliňák, touto kauzou nezačína, ale iba predbežne končí. Polícia už nezvládla vyšetrenie kauzy Malinová, keď pre modré oči moci vyrobila z obete klamárku, potom zasiahla na futbale v Dunajskej Strede až tak horlivo, že radšej stratila záznam celého zásahu, potom nebránila svojich okrádaných občanov, ale kradnúcich čínskych agentov, pred pár dňami sa ukázalo, že z poctivých františkánov dychtivo vyrábala pedofilov, a teraz je jasné už aj to, že z okradnutých urobila na tri roky vydieračov. Pán Kaliňák, odstúpenie je minimum, ale vy máte možno na viac – nie je vám už trápne?
Laco a Ernest, hneď keď vás zavreli, viacero ľudí rozmýšľalo, ako vám možno pomôcť. Nakoniec je to naopak – aj pre váš drsný príbeh dnes viacero ľudí vie, s kým a čím máme 20 rokov po Novembri znovu tú česť.
Spodina vtedy okamžite jasala. Počúval a čítal som vtedajšie diskusie, plné proletárskeho jedu, a napadlo mi, že takto nejako tu asi prišlo aj k tisovskej arizácii a komunistickému znárodneniu. Krutá štátna moc ukázala na štvancov, a masa, bledá závisťou, si ich už našla. Ako teraz – celý zástup bezvýznamnosti aj pred troma rokmi podozrivo radostne sledoval zábery na dvoch významných mužov, ponížených krutomocou. Ich strhané tváre nevyvolávali takmer v nikom otázky o práve. Vyvolávali len odporný potlesk más. Tu ešte stále nemôže byť bohatý v práve. Slovenská závisť hodovala, pretože zatkli úspešných. Len zatkli, majetok im tentoraz predbežne nevzali, ale aspoň niečo, keď už sme oficiálne povstalci, a nie arizátori, a keď aj obľúbené znárodnenie akosi vyšlo z módy. Keď neprší, aspoň packá. Ficova vláda sa vtedy, hneď po ponížení maďarského dievčaťa, blysla aj jánošíkovským inštinktom. Poddaní jasali.
Ladislava Reháka aj Ernesta Valka osobne poznám. Prvý mi výrazne pomohol so založením tohto časopisu, s druhým, bývalým predsedom Ústavného súdu ČSFR, sa už roky stretávam pri súkromných diskusiách o ústavnom práve a neústavnej realite. Keď ich zatkli, napísal som, že im obom verím. Z toho, čo som vedel o nich, ale aj o celej kauze, bolo jasné, že stíhanie a zatknutie ich dvoch je absurdné a že postup štátu voči nim vôbec nie je prejavom rovnosti, ale práve naopak, prejavom nerovnosti. Pretože oni neboli zatknutí napriek tomu, že sú bohatí a úspešní, ale práve preto.
Dnes, po troch rokoch, je to potvrdené. Ich stíhanie bolo zastavené, pretože orgány tohto štátu dospeli k názoru, že trestný čin sa nestal. A čo teraz? Nič? To hádam nie.
Keď pred troma rokmi policajný prezident Packa bohorovne oznámil, čo sa polícii podarilo, keď ukázal na dvoch významných ľudí ako na vydieračov, mohol sa ešte tváriť ako infantilná napodobenina agenta 007, ktorá práve chytila dve veľké ryby. Ale dnes sa už tváriť nemôže – polícia pod jeho vedením ublížila dvom nevinným ľuďom, poškodila ich podnikanie, a najmä celý ich život. Dnes má preto generála Packa jedinú profesionálnu povinnosť – zvolať tlačovku, ospravedlniť sa a okamžite odstúpiť. Všetko iné je nedostatočné.
Ale jedným čudným úradníkom sa to už dnes nemôže skončiť. Problém polície, na čele ktorej stojí minister vnútra Kaliňák, touto kauzou nezačína, ale iba predbežne končí. Polícia už nezvládla vyšetrenie kauzy Malinová, keď pre modré oči moci vyrobila z obete klamárku, potom zasiahla na futbale v Dunajskej Strede až tak horlivo, že radšej stratila záznam celého zásahu, potom nebránila svojich okrádaných občanov, ale kradnúcich čínskych agentov, pred pár dňami sa ukázalo, že z poctivých františkánov dychtivo vyrábala pedofilov, a teraz je jasné už aj to, že z okradnutých urobila na tri roky vydieračov. Pán Kaliňák, odstúpenie je minimum, ale vy máte možno na viac – nie je vám už trápne?
Laco a Ernest, hneď keď vás zavreli, viacero ľudí rozmýšľalo, ako vám možno pomôcť. Nakoniec je to naopak – aj pre váš drsný príbeh dnes viacero ľudí vie, s kým a čím máme 20 rokov po Novembri znovu tú česť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.