Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 10.02.2013

Mám taký stredoeurópsky sen, mať dom alebo aspoň byt pri mori. Pokiaľ možno, niekde blízko. Nie aby som skončil ako jedni moji bohatí príbuzní, ktorí si v období hojnosti obstarali dom pri mori v Indonézii, ale už tam niekoľko rokov neboli, pretože momentálne nemajú na letenku. Ja som si ten svoj vysnený byt našiel pri mori a viem, že keď bude najhoršie, dôjdem tam aj na bicykli.

Chivas Regal: Korunný klenot škótskeho dedičstva

.časopis .týždeň v ekonomike 03.02.2013

Písal sa rok 1801, keď si bratia John a James Chivasovci v prístavnom mestečku Aberdeen na východe Škótska otvorili malý obchod a pod menom Chivas Brothers začali miestnu elitnú klientelu zásobovať lahôdkami z celého sveta – kávou, exotickými koreninami, najkvalitnejším vínom a likérmi, no predovšetkým tými najlepšími škótskymi whisky.

Záhada sivých účtov

.časopis .týždeň vo svete 10.02.2013

Sú tie účty pravé? Boli peniaze, ktoré údajne poberal aj dnešný španielsky premiér Mariano Rajoy, vyplatené? Je to len sprisahanie proti nepopulárnej vláde? Rajoyovi prívrženci sú toho názoru. Španielskom však otriasol mrzký škandál, ktorý akoby potvrdzoval, že ryba smrdí od hlavy.

Som na odstrel

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor 27.01.2013

Má za sebou veľké víťazstvo v živej veci, o ktorej je povinný mlčať. Ako sudca Najvyššieho súdu dal za pravdu Pezinčanom a zrušil povolenie na výstavbu skládky. Keď neskôr Ústavný súd zrušil jeho verdikt, obrátil sa na Európsky súdny dvor, ktorý potvrdil jeho rozhodnutie. Napriek tomu nemá dôvod na spokojnosť. Miroslav Gavalec.

Mali ako druhý Afganistan

.časopis .týždeň vo svete 28.01.2013

Dejiny Mali sú dejinami vojenských prevratov. No iba neskorý zásah francúzskej armády v polovici januára zabránil tomu, aby túto ôsmu najväčšiu africkú krajinu celkom ovládli islamisti, napojení na al-Káidu.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 27.01.2013

Marek Kerles je spravodajca Lidových novín na juhu Česka. Okrem toho, že sa skvelo vyzná vo všetkých zákrutách sporu o výrub či nevýrub kôrovcom postihnutých lesov v Šumavskom národnom parku, v zákutiach juhočeskej politiky, v Temelíne, v sporoch o značku Budvar a v ďalších témach, ktoré by mal ako juhočeský patriot a spravodajca veľkého denníka sídliaceho v Prahe ovládať, číta Marek Kerles aj rakúske noviny. Číta ich takmer denne a ja ho podozrievam z toho, že si ich azda za tými hranicami aj kupuje. V Rakúsku má veľa známych, od hornorakúskych politikov až po rakúskych vyhnancov z Česka a českých sociálnych demokratov vo Viedni.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 06.01.2013

Výťah zahučal a ozvalo sa kvílenie, ako keby sme pri tej bleskovej ceste šikmo nahor niekoho prešli. Hore to však vyzeralo, akoby sme vystúpili v raji. Milá mladá žena od nás prevzala kabáty, rovnako milý čašník nám dal na výber z niekoľkých krásnych miest a skoro rovnako rýchlo ako ten bleskový výťah nám priniesol aj jedálny lístok. Boli tam iba jedlá s prapodivnými názvami a s cenami, ktoré neboli jednomiestne. A nápoje tu neboli vôbec. Zbystril som pozornosť a rozmýšľal som, či to nevzdám. Okolo nás však bol krásny, v romantickej hmle sa strácajúci výhľad a moju ženu očaril rovnako ako mňa, tak som len odkryl karty.

Cimrmanova teória externizmu

.dušan Jaura .časopis .školstvo 09.12.2012

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

Fascinovaní zlatom

.katarína Boledovičová .marína Smolková .časopis .týždeň v ekonomike 09.12.2012

Od poslednej veľkej zlatej horúčky uplynulo viac ako storočie. Napriek tomu nás zlato neprestáva priťahovať. Hlavnou príčinou je zrejme jeho schopnosť finančnej rezervy aj pre ďalšie generácie.

Ako sa žije v Gaze?

.časopis .týždeň vo svete 26.11.2012

Ako môže žiť viac ako 1,5 milióna Palestínčanov na území veľkom ako desaťkilometrový pás popri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou? Na území s najväčšou hustotou osídlenia na svete? Bol som tam dvakrát. Prvý raz v roku 2003, keď vypukla druhá intifáda, teda protizraleské povstanie za vlády Ariela Šarona. To tam ešte nevládlo hnutie Hamas, žil Jásir Arafat a v Gaze ešte vtedy boli aj židovskí osadníci chránení armádou. Pár dní pred našou návštevou rakety vystrelené z izraelských stíhačiek zničili neveľkú budovu, ktorú turistický sprievodca Lonely Planet označuje ako Arafat house, jedno zo sídiel vodcu. S českým kolegom sme sa – ako jediní hostia – ubytovali v hoteli Adam, na terase povieval vlahý jarný vetrík od Stredozemného mora. Úslušný čašník priniesol džús z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, švajčiarsky syr, omeletu, šunku. Pustý bol aj hotel Palestína, hotel Cliff, dokonca aj plážový klub OSN zíval prázdnotou. Až spomienka na nočný zvuk izraelských stíhačiek nás vrátila do reality. Na druhý deň sme boli na pohrebe 24-ročného Palestínčana, ktorého pri útoku na židovských osadníkov zastrelili izraelskí vojaci. V uliciach boli tisíce ľudí, vo veľkom sa strieľalo do vzduchu, maskovaní bojovníci Hamásu nás s kolegom ťahali do dedinky pri meste Insiret, kde Abdul, ako sa chlapec volal, vyrastal a žil. Mal som vtedy možnosť hovoriť s jeho matkou a bol to šialený rozhovor. Bola hrdá na to, že počas intifády prišla o všetkých troch synov. „Sú to šahídovia, mučeníci,“ opakovala. A priznala finančnú podporu od irackých fondov Saddáma Husajna.