Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Som na odstrel

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Má za sebou veľké víťazstvo v živej veci, o ktorej je povinný mlčať. Ako sudca Najvyššieho súdu dal za pravdu Pezinčanom a zrušil povolenie na výstavbu skládky. Keď neskôr Ústavný súd zrušil jeho verdikt, obrátil sa na Európsky súdny dvor, ktorý potvrdil jeho rozhodnutie. Napriek tomu nemá dôvod na spokojnosť. Miroslav Gavalec.

.sú to už takmer štyri roky, čo ste sa spolu s niekoľkými kolegami na Najvyššom súde (NS) verejne postavili proti Štefanovi Harabinovi. Podporili ste jeho protikandidátku Evu Babiakovú, namietali ste zvolenie ministra Harabina do čela NS ako protiústavné, neskôr ste ho vyzvali, aby odstúpil. Odvtedy máte problémy, preradili vás na inú agendu a čelíte disciplinárnemu stíhaniu. Neľutujete to všetko?
Priznám sa, že som premýšľal nad tým, čo by som robil inak, keby sa dal vrátiť čas späť. Došiel som k tomu, že by som konal inak, ale verejný nesúhlas s voľbou Štefana Harabina by som v každom prípade prejavil.

.čo by ste urobili inak?
Určite by som nevystupoval tak otvorene, pretože človek je veľmi zraniteľný. Pri tom spôsobe výmeny názorov, akú máme na Najvyššom súde, by som zvolil asi inú metódu presadzovania svojich predstáv.

.akú?
Išli sme do konfliktu cez Ústavný súd a tento zápas sme prehrali. Jedným z dôvodov bola aj naša otvorenosť. Vopred sme vyložili karty na stôl a druhá strana sa na to mohla oveľa lepšie pripraviť.

.uplynulé štyri roky ste boli veľmi aktívny. Boli ste signatárom výzvy Päť viet, istý čas aj hovorcom iniciatívy Za otvorenú justíciu, otvorene ste kritizovali Harabina za jeho poklesky. Lenže navonok sa nič nezmenilo. Mal váš verejný protest aj iný význam ako čisto morálny?
Asi bude môj postoj vyzerať veľmi skepticky, ale keď si spätne rekapitulujem všetky udalosti, na ktorých som sa zúčastnil, tak som zistil, že to bolo ako hodenie kameňa do vody. Áno, vyvolalo to nejaké vlny, ale upadlo to do zabudnutia. Cieľom diskusie s verejnosťou bolo, aby sme si ju naklonili na svoju stranu. Veď naším motívom bolo prekonať nedôveru k justíciu. Ale nepodarilo sa to.

.ale časť verejnosti ste získali, len ste nezískali podporu kritickej masy sudcov.
Pokiaľ ide o kritickú masu, tak si nie som celkom istý, či ju možno presvedčiť. Bežný sudca je človek, ktorý prichádza na pracovisko s tým, že ho tam čakajú problémy a odchádza odtiaľ s tým, že problémy nevyriešil. Musí ešte študovať, vzdelávať sa, riešiť rodinný život. Pokiaľ za ním ešte prídete s tým, že treba riešiť charakter justície, často narazíte. Z tohoto som sklamaný a pesimista.

.pred štyrmi rokmi ste si naozaj mysleli, že tých sudcov presvedčíte?
Samozrejme. Preto som vám povedal, že dnes by som už postupoval inak. Je to vec taktiky, určite nie toho, že by som sa bál vzoprieť autoritám. Už v minulosti som mal problém s autoritami, v 80. rokoch som nedostal odporúčanie na štúdium na vysokej škole. Chcel som študovať právo alebo filozofiu. Nakoniec som vyštudoval „tepelné a jadrové zariadenia“ v Prahe.

.právo ste študovali až neskôr?
Po škole som bol zamestnancom v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach a dotiahol som to po post na velíne, kde sme zabezpečovali bezpečnosť prevádzky elektrárne. V roku 1990 prišli nové možnosti, tak som sa dal na právo, ktoré som absolvoval na Komenského univerzite v Bratislave.

.potom ste sa živili právom?
Robil som najskôr právnika v banke a snažil som sa dostať do justície. Nejaký čas som pracoval na ministerstve spravodlivosti, neskôr som sa stal sudcom na Okresnom súde v Bratislave, až odtiaľ išla v roku 2005 moja cesta na Najvyšší súd.

.na NS ste boli čerstvým sudcom, ktorý s Harabinom nemal predtým žiadne osobné spory, preto ste sa nemuseli obávať, že vás začne po nástupe šikanovať ako viacerých vašich kolegov? Čo bolo teda vaším hlavným motívom na vystúpenie proti systému, ktorý stelesňuje Štefan Harabin?
Tým hlavným motívom bol neúnosný stav slovenskej justície. Keď ste kdekoľvek povedali, že ste sudca, každý sa na vás pozeral ako na osobu z korupčného prostredia. Pomaly sme sa museli hanbiť na schôdzkach rodičov. Boli obrovské množstvá spisov, ktoré nikto neriešil, ale vždy sa povedalo, že vinný je sudca. Takmer nulové boli aj možnosti kariérneho rastu. To všetko ma viedlo k tomu, aby som vystúpil z anonymity. Nemohol som sa zmieriť s tým, že človek, ktorý ešte stále sedí v kresle ministra spravodlivosti, zároveň kandiduje na šéfa Súdnej rady a do čela NS. To bola aj podstata našej ústavnej sťažnosti.

.pomsta prišla zakrátko, čoskoro vás preradili na inú agendu. Čo vlastne pre sudcu znamená takéto preradenie?  
Keď prejdete z daňového a finančného práva na sociálne právo, tak tam máte úplne iné právne predpisy. Pri tom obrovskom množstve spisov môžete ľahko robiť chyby. Je to rovnaké, akoby niekto, kto konštruuje monoposty F1, presedlal na osobné automobily.

.rozprávali ste sa o tomto svojom preradení aj so zahraničnými sudcami?
Áno.

.čo na to hovorili?
Nechápali to. Pýtali sa ma, či to bolo na moju vlastnú žiadosť. Na súdoch vo vyspelej Európe je nepredstaviteľné, aby nevyužili sudcu na to, v čom je dobrý.

.od januára roku 2010 ste aj disciplinárne stíhaný za to, že ste sa na dvoch úradoch sťažovali na nevyhovujúce pracovné podmienky sudcov Najvyššieho súdu. Jeden z tých úradov odpovedal, že vaša sťažnosť mu neprináleží a túto odpoveď využil Štefan Harabin na to, aby na vás podal disciplinárne stíhanie, lebo vraj nepoznáte zákony a odborne ste sa nezdokonaľovali. Otázka znie: keď chce Harabin niekoho stíhať, naozaj si môže vymyslieť akýkoľvek dôvod?
U predsedu Najvyššieho súdu civilizovanej krajiny sa nepredpokladá, že si nájde akýkoľvek dôvod, naopak, předpokládá sa, že tá osoba je morálne a spoločensky natoľko vyspelá, že svoje práva nebude zneužívať.

.čo vám hrozí?
Keďže som sa vraj závažným spôsobom dopustil disciplinárneho previnenia, navrhli, aby som bol preradený na nižší stupeň. Ale potom v lete mi prišili na rováš ďalší skutok, ktorý spojili s tým prvým, a žiadajú moje definitívne vyhodenie z justície.

.aký bol ten ďalší skutok?
Keď som bol hovorcom iniciatívy Za otvorenú justíciu, vyzvali sme všetkých členov Súdnej rady, aby odstúpili z funkcií, a to aj preto, ako postupovali proti sudkyni Laukovej. Vraj som tým znevážil Súdnu radu, porušil som etický kódex sudcu, a preto som nehodný vykonávať funkciu sudcu.

.ako je možné, že tie disciplinárne stíhania bežia tak dlho?
To je moja zásluha (Úsmev). Ja sa totiž aktívne bránim.

.oni vás chcú zastrašiť, alebo skutočne zbaviť sudcovstva?
Ja to nemôžem podceniť. Ten prvý skutok sa prejednával, musel som prehryznúť výčitku, že sa nevzdelávam, preto som doniesol kopec dôkazov o tom, že som sa ako sudca neustále odborne vzdelával. Ten druhý skutok sa ani neprejednával, akoby naň zabudli. Pochopil som, že som na odstrel. Podal som preto námietku zaujatosti, s čím som to hnal až na Ústavný súd. Tieto námietky síce z duše nenávidím, ale musel som tak postupovať.

.ako to prebiehalo pred disciplinárnym senátom?
Nedôstojne. Sudcovia vôbec neboli pripravení a nevedeli, aké otázky mi majú klásť a vôbec nesmerovali k tomu, aby sa zistili skutočnosti, na základe ktorých sa dá rozhodnúť o mojej vine či nevine.

.od príchodu Harabina do čela NS sa vymenili traja ministri spravodlivosti. Mali tieto zmeny vplyv na atmosféru na Najvyššom súde?
Isteže mali. Na moje prekvapenie je najlepšia atmosféra teraz. Včera (minulý utorok – pozn. red.) bola Súdna rada a prebehlo to úplne kultivovane. Vzťahy oboch strán sa dostávajú do neutrálnej roviny. Nie sme priatelia, ale sme schopní debatovať o veciach, o ktorých to predtým nebolo možné.

.pokojnejšia atmosféra, ktorú nastavila Ficova vláda, ktorá už nevedie zákopovú vojnu so zvyškom krajiny, sa preniesla aj k vám?
Veľký podiel má na tom osoba ministra spravodlivosti. Nechcem naňho spievať chválospevy, ale nesporne má pozitívny vplyv.

.v čom?
Nezasahuje radikálne do justície, čo teraz naozaj nie je potrebné. Niekedy je to tak, že rana potrebuje čas, aby sa zhojila. Ale tiež je dôležité povedať, že ten zápas nás vyčerpal. Bola to dlhotrvajúca bitka a oni tiež zistili, že nás podcenili. Aj partizáni dokážu spôsobiť veľké problémy v tyle nepriateľa (Smiech.)

.nesúvisí to aj s očakávaním, že sa čoskoro skončí obdobie Štefana Harabina?
Neverím na koniec funkcie Štefana Harabina. Už som sa zmieril s tým, že šéfuje NS pomaly už štvrtý rok, hoci tam nemá čo robiť. A teraz sa zmierujem s myšlienkou, že nemôžem vylúčiť, že tam bude ďalších päť rokov.

.ak by sa tak stalo, malo by to tam ešte pre vás zmysel? Stali ste sa sudcom preto, aby ste chránili občanov pred porušovaním práva, lenže teraz musíte chrániť najmä seba samého...
Pokiaľ mám vieru, že to, čo robím, je správne, tak to má zmysel. Pokiaľ tá viera zhasne, odídem. Ale ak odtiaľ odíde posledný z nás, tak to bude spálená zem. Momentálne je tam totiž rovnomerné rozloženie síl, nie ani tak kvantitou, ako kvalitou. Výrazne by situácii v justícii pomohlo, keby sa aspoň trochu zmenili pomery na rozhodujúcich miestach, kým je Ústavný súd. Ten je pre mňa absolútne nečitateľný, hoci som profesionál, vôbec nedokážem odhadnúť, ako v tej-ktorej veci rozhodne. Právna istota je nesmierne podkopaná. A to sa nedá len tak zmeniť, lebo tu ide o charakter sudcov, podmienky ich práce, vedenie súdov.

.kedy sa to zmení?
Asi sa toho nedožijem, ale nie je zlé byť na začiatku tej cesty.

.odmyslime si fenomén Štefana Harabina, ktorý ovládol súdnictvo. Čo je najväčší problém slovenského sudcu?
Bežný sudca nie je nastavený na európsky priemer a pôsobí v podmienkach, z ktorých je frustrovaný. Veľmi nám chýbajú osobnosti a keď ich aj máme, tak nám zdupkajú do zahraničia. Pre mňa je veľkou slovenskou osobnosťou Pavol Holländer, ktorý však pôsobí na na Ústavnom súde v Brne. Keby som mal u nás súd zložený z takýchto osobností, tak aj keby ma ako sudcu za niečo disciplinárne potrestali, tak to plne akceptujem.

.holländer má tézu, že najväčším problémom Slovenska je jeho klanovitosť, teda to, že charakter krajiny určujú rôzne väzby. Je to tak?
Áno, jedným takým klanom bola bratislavská Právnická fakulta, kde kedysi všetci vyštudovali, bola to uzatvorená osada, z ktorej ste sa potom presunuli do ďalšej uzatvorenej osady, ktorou je notárstvo či súdnictvo. Jediné, čo môže túto klanovitosť vyvážiť, sú osobnosti. A tie zväčša idú do zahraničia, kde sa vedia presadiť, lebo tam nepotrebujú žiadneho strýka či tetu.

.vidíte v našom súdnictve aspoň pár takýchto osobností, ktoré síce nie sú v čele inštitúcií, ale aspoň na nižších úrovniach a čakajú na príležitosť?
Verím, že sú, ale ťažko sa mi to posudzuje, pretože aj pre zavalenie prácou sa nemám možnosť stretávať so širším spoločenstvom sudcov. Keď čítam rozhodnutia sudcov z nižších úrovní správneho súdnictva, ktoré prichádzajú ku mne na NS, tak vidím, že máme aj skutočne kvalitných sudcov, na ktorých úsudok a prácu sa dá úplne spoľahnúť.

.aký je ten pomer medzi touto kvalitou a priemerom či podpriemerom?
Poviem vám to úprimne, je to katastrofa.

.katastrofa?
Tých sudcov, o ktorých viem, že píšu zlé rozsudky, je viac než tých druhých.

.čím to je? Všetci vyštudovali právo, museli prejsť náročnými advokátskymi skúškami...
Zoberme si, aký je motivačný stimul pre sudcu. Peniaze? Nie, všade dostávate rovnakú gážu. Postúpiť na Najvyšší súd? Nie, len budete mať viac práce. Kariérny rast je pre vás nezaujímavý, ostávate v tej uzatvorenej osade s názvom okresný a krajský súd. Je zbytočné, aby tu sudca na seba upozorňoval tým, že je lepší, skôr si tým škodí.

.prečo?
Lebo keď ste dobrý, robota vás baví, robíte ju rýchlo, tak na vás navalia ďalšie spisy. Sudca je otrávený a druhýkrát sa už nesnaží. Možno sa ďalej vzdeláva, ale robí to len pre seba, na pracovisku radšej splynie so sivým priemerom a časom možno upadne do podpriemeru. Tunajší sudca sa prispôsobil, lebo tu nemá vzory. Nemá žiadnu motiváciu povedať si: keď budem dobrý, pôjdem na Najvyšší súd, lebo tam sú tí najlepší. Mladý chlapec, ktorý hrá futbal, sníva, že raz bude v reprezentácii. Keď sa opýtate sudcu, čo je jeho snom, určite vám nepovie, že kariéra na Najvyššom súde. Teraz bolo výberové konanie na jedno miesto v rámci civilného kolégia NS, pričom civilných sudcov je najviac. Zo všetkých krajských súdov sa prihlásil jeden-jediný sudca, aj to z Bratislavy. Keby to bol honor, hlási sa tam 30-40 ľudí. Iný príklad: včera (minulý utorok – pozn. red.) bol konkurz na miesto sudcu na Európskom súde pre ľudské práva, čo je naozaj supermiesto. Je to finančne honorované, odborne je to skvelá práca. Hlásilo sa sem sedem ľudí, pritom len štyria sudcovia. To je pre mňa takisto dôkazom obrovského úpadku justície. Tu nie sú žiadne motívy ísť hore v systéme.

.objavujú sa návrhy na priamu voľbu sudcov a prokurátorov. Čo si o tom myslíte?
Bál by som sa toho. Sú ľudia, ktorí majú veľmi silné zázemie a väzby vo svojom regióne, neočakávam teda od toho automatický výber lepších sudcov. Mám skôr rastúci dešpekt aj k samotnej samospráve sudcov, ktorá sa tu kedysi zaviedla v podobe Súdnej rady aj sudcovských rád. Zdá sa mi, že sme na samosprávnosť a úplnú nezávislosť nedorástli. Potrebujeme osobnosti na Ústavnom súde, v disciplinárnych senátoch, ak ich niet, tak reči o nezávislosti nemajú hodnotu.

.ste jedným z najvýraznejších sudcov Najvyššieho súdu. O rok a pol budú voľby na predsedu Najvyššieho súdu, rozmýšľate, že by ste sa na nich zúčastnili?
(Smiech.) Po prvé, pre mňa je to naozaj veľmi vážená funkcia, na ktorú sa necítim. A po druhé, nepoznám medzi rozumnými sudcami žiadneho človeka, ktorý by teraz išiel do takej nerozumnej pozície. Navyše je to politická funkcia. Bez politického krytia neurobíte zásadné zmeny, lebo teraz sú skutočne potrebné úplne zásadné zmeny.

.tým politickým krytím by bol sčasti minister Tomáš Borec, o ktorom ste sa vyjadrili pozitívne. Nevidíte žiadnu nádej?
Viete, krytie ako krytie. Minister mal teraz pred Súdnou radou svoju kandidátku na miesto sudcu v Štrasburgu a bolo pozoruhodné, ako málo hlasov dostala. To bol tiež istý druh deklarácie voči ministrovi.

.teda úplná beznádej?
To nie. Ak príde do čela NS nový človek, vidím priestor na istú zmenu k lepšiemu. Len to nebude zásadná zmena k lepšiemu, po ktorej voláme.

Miroslav Gavalec /
Študoval na Katedre tepelných a jadrových strojov a zariadení Českého vysokého učení technického v Prahe. Štúdium ukončil v roku 1985 a zamestnal sa v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Po novembri 1989 vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1995 pracoval ako právnik v banke, na ministerstve spravodlivosti a neskôr vstúpil do justície. Posobil ako sudca na Okresnom súde Bratislava III a od roku 2005 je sudcom na Najvyššom súde. Patrí k sudcom, ktorí verejne kritizovali Štefana Harabina. Je signatárom sudcovskej výzvy Päť viet a istý čas bol aj hovorcom iniciatívy Za otvorenú justíciu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite