Keď som začala spisovať svoje trojmesačné skúsenosti z opačného konca sveta, došlo mi, že môj text je plný „bielych“ a „čiernych“. Farba pleti tu totiž veľmi ovplyvňuje možnosti človeka. Bez prijatia tejto skutočnosti sa o tej krajine ani nedá zrozumiteľne porozprávať.

Emil, čo porábaš? Ja neporábam nič. Ani nič nezarábam. Žijem z dôchodku, a to neni bohviečo, ale nesťažujem sa. Koniec koncov – komu? Tých necelých štyristo eur mesačne postupne narastá, lebo valorizujú.

V roku 1609 došlo k jednému z najväčších obratov v dejinách ľudského poznania. Galileo Galilei sa pozrel ďalekohľadom na Mesiac a uvedomil si, že tam vidí krajinu. Navždy tým zmenil naše predstavy o vesmíre.

Minulý utorok sme o piatej ráno nasadli do auta a vybrali sa cez upršané Slovensko do Košíc. Súčasne s nami tam smeroval autobus z Pezinka, tri dni predtým vyrazila z tohto mestečka aj cyklistická štafeta. Pezinčania išli do Košíc žiadať spravodlivosť, my sme ich išli podporiť.

Čo sa týka dobre mienených gest, Hodinu Zeme asi sotva niečo prekoná. S úderom pol deviatej večer takmer miliarda ľudí v 120 krajinách prejavila túžbu urobiť niečo s globálnym otepľovaním tým, že si na hodinu zhasli svetlá.

Sledujúc témy, aktérov a obsah prevažnej väčšiny verejnej debaty nie je veru ľahké zachovať si presvedčenie, že má zmysel generovať nové idey a snažiť sa o zmenu k lepšiemu. Ale sú blázni, ktorí sa ešte nevzdali.

Mŕtvoly z haitských ulíc už prevažne zmizli, mesiac po zemetrasení však prichádza nemenej skľučujúca fáza. Prinášame svedectvo o tých, čo prežili. Spia väčšinou pod holým nebom. Čakajú ich choroby, hlad, dažde – a mnohých zrejme smrť.

Milan Lasica má 70 rokov. O svojom vzťahu k nemu napísali Zdeněk Svěrák, Peter Zajac, Peter Lipa, Ján Štrasser, Michal Kaščák, Tomáš Janovic a Magda Vášáryová.

Minulý rok prebehlo na Slovensku viacero významnejších petičných akcií. Pripomeňme si stručne tie najdôležitejšie.

Domáce správy z poslednej doby sa nečítajú ľahko. Nie kvôli prieskumom verejnej mienky, ani kvôli dátam z ekonomiky. Skutočne ťažko sa čítajú tie správy, z ktorých vyplýva, že na politickej scéne takmer na každého niekto niečo má, že sa to v istej chvíli vytiahne a že sa z toho všeličo potvrdí, tu neznáme konto, tam neznáma firmička.