Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v sobotu vydal výstrahu prvého stupňa pred búrkami, ktorá platí pre väčšinu územia. Meteorológovia zaznamenali prvé búrky už v ranných hodinách.

Napriek vysokej uhorkovitosti tejto sezóny na mňa doľahlo veľa práce, takže sedím celé dni pri stole a píšem čierne guľôčky. Som tu sám, bude to taký opustený opus. Z domu vychádzam len na futbal a kúpiť si praclíkový croissant, lebo inak mi všetko a kedykoľvek donesú. V kuchynskej zásuvke mám hrubý herbár pestrofarebných jedálnych listov akejkoľvek proveniencie, stoicky čakajúcich na svoju príležitosť, pretože už tušia, že to zase vyhrajú Japonci s chladenými rezancami Hiyashi Chuka v sójovo-octovej omáčke so sušenými paradajkami, vajíčkom, jablkom, uhorkou, horčicou, morskými riasami, zázvorom, cibuľkou a sezamovými semiačkami. A nakladaný bambus. Totemo oishikatta de su.

Ľavicovo zmýšľajúci hipík sa dostal náhodou k práci bankového analytika v investičnej banke, ktorá je súčasťou londýnskej City. Systém práce a vzťahov ho zomlel, vyžmýkal a vypľul. Ako hipíka či skôr yupíka.

V hospodárskej kríze veľa firiem skrachuje. Iné sa snažia zachrániť fúziou so silnejším partnerom v brandži. Ale sú aj firmy, ktoré sú ziskové a práve preto čelia akvizičným chúťkam svojich konkurentov. Jednou z nich je aj britský výrobca čokolády Cadbury.

Neexistuje recept na rýchle dosiahnutie šťastia a dokonca ani neexistuje všeobecný návod, ako ho získať. Cesta k šťastiu je vpísaná do nášho srdca a je rovnako jedinečná, ako naša identita.

Takmer vo všetkých organizmoch je genetická informácia uložená v dlhej závitnici DNA molekúl. Je to akási ústava biologických systémov, ktorej správne prečítanie stačí na založenie novej bunkovej republiky. Dcérska bunka však dedí nielen ústavu, ale aj časť administratívy.

Rozhovor s Olympiou Kováčikovou o projekte Twin School a živote Európanky v Afganistane.

V slovenskej literatúre máme niekoľko Jankov (Silan, Čajak, Alexy, Čeman, Jesenský, Matúška), ale najčastejšie si pri tomto familiárnom oslovení spomenieme na Janka Kráľa. V minulých dňoch som si prečítal celé Súborné dielo Janka Kráľa (Martin 1952). Bol to dlhý, asi 15 000-veršový dúšok.

Bolo nádherné nedeľné predpoludnie. Tri kilometre pred Nižnou Myšľou sme narazili na zničenú cestu, a tak sme posledný úsek prešli pešo. Postupne sme sa blížili ku kopčeku s kostolom, vtáčiky spievali a nič, vôbec nič nenaznačovalo, že pred dvoma dňami sa práve na tom kopčeku zosunula zem a zničila desiatky domov.

Široko rozvetvené a zaľudnené príbehy, krkolomné zápletky a nečakané zvraty, farbistá imaginácia a iskrivý humor, nespútaná hravosť a originalita až na hranicu schopností čitateľa všetko to stráviť, tak nejako by sa dala charakterizovať tvorba zostarnutého hipíka Toma Robbinsa netajaceho sa náklonnosťou k psychotrópnym látkam.