Priebeh antigorilích protestov je ako z učebnice facebookových hnutí. Vyznačuje ich schopnosť akcie pri veľkom protestnom potenciáli, rýchlosť, s akou dospejú do vrcholného bodu a rovnako rýchle odznenie. Sen o novej revolúcii bol falošný. November 1989 sa postavil proti násiliu komunistickej moci a za základné ľudské slobody. Radikalizácia antigorilieho protestu by znamenala likvidovanie práve tohto sveta ľudských slobôd.

Zomrel príliš mladý, vydal len jediný album, ale ten sa dnes považuje za jednu z najlepších vecí v popmusic 90. rokov, pretože Jeff Buckley bol ten, ktorý sa svojím jemným a vysokým hlasom rozprával s anjelmi.  

Keď predčasnými voľbami v roku 2006 skončila druhá Dzurindova vláda, bolo to len pár mesiacov pred riadnym termínom. Napriek tomu po nej vtedy zostali nedokončené veci. Jedným z najvypuklejších príkladov bolo zastavenie plánovanej privatizácie železničného Carga a bratislavského letiska. Nový premiér Fico síce tvrdil, že fráza „štát je zlý vlastník“ patrí akurát do „neoliberálnych brožúrok“, lenže vývoj nasledujúcich rokov dal brožúrkam za pravdu.

Rodina s adoptovaným, čiže osvojeným dieťaťom je krásna a zároveň zložitá vec, napĺňajúci a súčasne neľahký proces. Ale nielen o tom je nová komédia Petra Mareka Nic proti ničemu.

Vláda na zasadnutí 19. decembra 2011 prijala Národný plán reforiem v oblasti vzdelávania. Potešil som sa, že ho minister školstva Eugen Jurzyca necháva aspoň ako odkaz svojim nasledovníkom, lebo školstvo je v rozvale, počnúc nedostupnosťou dobrých učebníc a končiac neexistenciou koncepcie obsahovej reformy a jej časového harmonogramu. Niečo sa mi však nezdalo, a tak som poprosil o komentár naslovovzatú odborníčku Zuzanu Zimenovú. Jej odpoveď ma celkom zaskočila.

To, či bol 17. november totálne zneužitý na stranícku kampaň, alebo v ceremónii bol aj úprimnejší obsah, je vec pohľadu a vkusu. Isté je, že účastníci slávnosti – paradoxne a príznačne zároveň – sa od komunistických pohlavárov roka 1989 v istom ohľade ničím neodlišovali.

Ani na jubilejnej Divadelnej Nitre nechýbali inscenácie, ktoré zdvihli divákov zo sedadiel či z vriec na obilie, na ktorých sa tento rok tiež sedelo. Nešlo pritom len o tradičný standing ovations na konci predstavení, ale aj o predčasné úniky z hľadiska, ako dôsledok nepochopenia či odmietnutia divadelných obrazov, ktoré sa priečili zaužívaným stereotypom v zmýšľaní a na človeka žijúceho v ulite jeho vlastného sveta pôsobili znepokojujúco.

Po roku 1989 vznikol priestor dvoch navzájom prepojených priestorov slobody. Dovnútra znamenal zakotvenie základných ľudských práv a slobôd, vytvorenie pluralitného politického systému, nastolenie ekonomickej slobody, slobody médií, slobodného súdnictva, vzdelávania, kultúry. Navonok to znamenalo príslušnosť k slobodnému svetu, ktorý predstavovali NATO a Európska únia.

Prepady finančných trhov minulý týždeň ohlasovali, že akcionári podnikateľských a finančných subjektov, klienti bánk, penzijných a podielových fondov, strácali na majetku každou hodinou miliardy (eur, libier či dolárov). Miera stresu, živená novinkami z eurozóny a správami o ratingoch, raste a priemyselnej produkcii, prehĺbila očakávania ďalšej recesie už takmer k istote, že svet si zopakuje tortúru po Lehman Brothers.

Essen je typické priemyselné mesto v Porúrí, jedno z najväčších miest Nemecka. Na pár dní v roku sa pravidelne mení na centrum sveta – pre pár miliónov ľudí, ktorí objavili spoločenské hry. Každoročne sa 150-tisíc z nich v Essene stretne.