Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

V slovenských prekladoch vychádza postupne dielo Sándora Máraia, pravdepodobne najvýznamnejšieho spisovateľa, aký sa v našej krajine narodil.

Porazil Sovietsky zväz bez vojny. Ozdravil americkú ekonomiku a svojej krajine vrátil stratenú sebaúctu. Mnohé z toho, čo charakterizuje našu súčasnosť, je priamym dôsledkom rozhodnutí, ktoré sa udiali počas jeho vlády. Pred sto rokmi sa narodil Ronald Reagan.

Nie je isté, či sa Iveta Radičová o svoje najnovšie predsavzatie, že „koalícia ustupuje od modelu politických nominácií“, stihne ešte vôbec pokúsiť. Kríza, ktorá vypukla v NR SR v súvislosti s občianstvom, vládu síce nezhodí, má však dobré predpoklady obmedziť jej politickú silu a manévrovací priestor. Aj keby to tak ale nebolo, a koalícia vyšla zo skrumáže neoslabená, rozumný pohľad na záväzok premiérky môže byť iba skeptický.

Slovenská republika oslávila pred pár dňami 18. narodeniny. Symbolicky sme sa teda stali dospelými. Ako sme na tom?

Odborníci sú zhrození, polícia bezmocná. Naše múzeá a galérie čelia invázii zlodejov. Mizne čokoľvek, od mincí po nábytok, či dokonca historické motocykle. Často bez stopy. Keďže ide o umelecké predmety, škody sú nenahraditeľné. Kto je podozrivý?

Protesty študentov bývajú často sprievodným javom dejinných udalostí, niekedy dokonca udalosťami samotnými. Od protestu českých študentov proti nacistickej okupácii 17. novembra 1939, ktorá neskôr podnietila vznik Medzinárodného dňa študentov, až po Československo konca šesťdesiatych rokov, keď boli študenti tak súčasťou reformného prebudenia Pražskej jari, ako aj tými, ktorí upozorňovali na rýchle zmierenie sa so sovietskou okupáciou roku 1968.

Na návrh rozpočtu 2011, ktorý vyslala vláda do NR SR, je možné nazerať i zmierlivým okom. Asi pod takou prizmou, že po rokoch kalamitného zvyšovania schodkov nadväzujú verejné financie kontakt s realitou a základnou súdnosťou.

Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Možno sa čitateľom .týždňa bude zdať zvláštne, že profil týždňa venujeme nášmu bývalému stĺpčekárovi. Ale rakúsky spisovateľ si to zaslúži: nebyť jeho úsilia, o prípade mŕtvej opatrovateľky Denisy Šoltísovej by jeho krajiny dodnes nemuseli tušiť.