Ak prvá demokratická dvadsaťročnica mala politika, ktorý nebol prezidentom ani premiérom, a jeho meno dejiny nezabudnú, tak je to Ivan Mikloš. Ako kľúčová postava ponovembrovej transformácie Slovenska stál pri všetkých nevyhnutných reformách, ktoré posúvali krajinu vpred. Ak si odmyslíme z dvoch Dzurindových vlád ktoréhokoľvek ministra, stále dostaneme– plus-mínus – Slovensko v dnešnej podobe. Až na jednu výnimku. Je ňou Ivan Mikloš.

Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.

Humorista Oliver Andrásy mal celé roky toľko roboty s vyrábaním relácií, že dcérine narodeniny oslavoval s dvojtýždenným sklzom. Roky túžil po tom, že s tým sekne. Keď sa to stalo, na chvíľu ho to zaskočilo, ale teraz si pokoj užíva.

Videla som časť toho hrôzostrašného dokumentu zvaného Food, inc. Časť len preto, že psychicky by som viac neuniesla. Som slabá povaha. A žijem v lži. Nechcem jesť mäso, ale jem ho, aj keď menej ako iní. Nechcem jesť umelohmotné potraviny, ale jem ich, lebo som lenivá zháňať sa za inými. A keď už mám aj na výber, podľahnem cenovému rozdielu.

Jeho kolegovia sa zhodujú, že patrí k najlepším odborníkom na trestné právo na Slovensku. Podľa viacerých je však málo razantný a nemá skúsenosti s ťažkými kauzami. Kto je vlastne Jozef Čentéš? Vrátil by prokuratúre punc dôveryhodnosti, alebo bude v prípade svojho zvolenia rovnakým sklamaním ako Dobroslav Trnka?

Slovenská televízia v utorok odvysielala galavečer z tretieho ročníka oceňovania Slovenka roka. Naživo vysielaný prenos zo Slovenského národného divadla možno označiť za čokoľvek, ale od galavečera mal naozaj ďaleko. Nápad oceniť ženy, ktoré sa zviditeľnili svojou prácou, charitou alebo postojmi, je naozaj chvályhodný a táto anketa by sa mohla dobudúcna stať pravidelnou spoločenskou akciou, keby bola pripravená inak.

Slovenské sčítanie ľudu má celkom slušnú šancu skončiť sa fiaskom. Odstupovanie komisárov, ktorým občania odmietajú otvárať, je komickou medzihrou, po ktorej by malo nasledovať odstupovanie zodpovedných. Problémom nie je to, že by toto sčítanie bolo väčšmi orwellovské ako iné v EÚ. Azda aj naopak, číselný kód poskytuje ozaj väčšiu anonymitu – respektíve, aspoň taký pocit – ako meno, priezvisko, rodné číslo, čo je realita napríklad v Česku.

Rozhovor s riaditeľom Arménskeho centra národných a strategických štúdií Manvelom Sarkisianom o odstrašujúcej hrozbe nového konfliktu.

Farmárske trhy. Kde inde, ak nie v tradičnej poľnohospodárskej krajine, ležiacej na križovatke starých obchodných ciest, by malo niečo také dodnes celkom prirodzene existovať a prekvitať? Všade inde.

Pred hotelom som zbadala peknú mapu okolia Zvolena. Hneď mi padla do oka priehrada Môťová. Vybrala som sa tam pešo – popri rieke. Nie vždy som mala tú česť ísť po chodníku, občas bolo treba preliezť cez rôzne industriálne rúry či preskákať po kameňoch popod most. Po hodinovej prechádzke sa mi naskytol pohľad na priehradu.