Máme za sebou pekný štátny sviatok. Sedembolestnú. Asi ho väčšina obyvateľstva nechápe, ale to nevadí. Ide o sviatok patrónky Slovenska. 

Spätne uznávam, že predseda SaS mal na utečencov niektoré prorocké názory. O veľkých táboroch mimo Európy už hovoria aj poprední politici EÚ. Je tam však niekoľko „ale“.

Udalosťou týždňa mohla a mala byť voľba nového ombudsmana, no z rôznych a treba povedať, že pochopiteľných dôvodov ňou nebola.

Tá kniha aj je, aj nie je rozprávkou. Deti nie sú nevyhnutne jedinými adresátmi Rakúsových príbehov. A prečo by aj mali byť? Len preto, že postavy patria do ríše zvierat?

Predseda OĽaNO vyhlásil, že Robert Fico sa správal a správa tak, ako keby bol tichým akcionárom EPH. Mal sa ním stať za jeho súhlas s prechodom elektrární pod vplyv tejto firmy.

Elektronickú hudbu viacerí muzikanti dlho zatracovali. Niektorí tak robia dodnes, no veľká časť má svoj striktný postoj už dvadsať rokov mierne poupravený. „Elektroniku nemusím. Až na Daft Punk, ten je super,“ hovoria často.

Mali sme sa aspoň desaťkrát pousmiať, dvakrát zasmiať nahlas a trochu sa dojať. Len toľko sľuboval pred projekciou filmu Všetko alebo nič jeho producent Peter Núňez novinárom a dúfal, že potom nebudeme o filme písať nič zlé.

Tak a je to tu! My novinári a neinformovaná verejnosť sme si mali sadnúť na dobre pripravenú mucholapku, ktorú na svojej FB stránke prichystal verejnosti Robert Fico.

Jedným z najpozoruhodnejších zvratov, ktorý sa objavil v roku 2016, bol vznik takzvaného postfaktického sveta. Takmer všetky spoľahlivé informačné zdroje sa v ňom museli popasovať s protichodnými faktami pochybnej kvality a pôvodu.

Pochváliť Rytmusa je v lepšej spoločnosti tabu. Vymyká sa konvencii. Tvorbou pritom patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku máme. Jeho cesta na vrchol je výnimočná a zaslúži si obdiv.​