Opäť sa nám otvára novembrové obdobie medzi dvoma výročiami: začiatkom komunistického experimentu v Rusku a jeho koncom v našej vlasti. Aj po tridsiatich rokoch je namieste otázka, do akej miery boli tento experiment a táto výzva „spracované“. A či vôbec.

Tridsaťtri rokov od revolúcie v novembri 1989 je príležitosť na bilancie. No otázka o našej dospelosti môže budiť nedorozumenie. Pod dospelosťou si možno predstavovať stav ukončeného vývoja. To určite nie je náš prípad; no nie je to ani zlá správa.

Zprava doleva je na americkém politickém spektru shoda na tom, že největším poraženým posledních voleb je politik, který vůbec nekandidoval, a sice Donald Trump.

Samozrejme, že 17. novembrom to neskončilo. Ani v roku 1989, ani tým dnešným. Aj blesky „z jasného neba“ majú svoj pôvod. To platí aj pre zmeny politických režimov. A nejde len o ich prehistóriu, ale aj o ich pokračovanie.

Ukrajinský vojenský postup a ruská strata iniciatívy sú aj na prahu zimy akiste dobrou správou. Cesta ku konečnému víťazstvu Ukrajiny a skutočnému posilneniu bezpečnosti slobodného sveta však ešte zďaleka nekončí.

Opoziční politici už Dudu skritizovali a obviňujú ho, ako aj jeho úrad, z nedbanlivého prístupu k bezpečnosti.

Rozumiem pokušeniu hľadať za odborárskou akciou predĺženú ruku Smeru.

Ktovie, možno by sme mali jasať nad tým, že Slovensko je dnes dostatočne európske a dostatočne svetové, aby jeho spoločnosť rozdeľovali ideové spory, ktoré sme sami nevynašli, no v ktorých pátose a zášti sa náhle cítime tak doma.

Známé rčení praví: Dej si pozor na to, co si přeješ, mohlo by se ti to splnit. Fotbalové mistrovství v Kataru je v mnoha ohledech přesnou ilustrací jeho moudrosti.

V novom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda.