Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Máme slobodu s nervovými otrasmi

.tomáš Zálešák .názory

Samozrejme, že 17. novembrom to neskončilo. Ani v roku 1989, ani tým dnešným. Aj blesky „z jasného neba“ majú svoj pôvod. To platí aj pre zmeny politických režimov. A nejde len o ich prehistóriu, ale aj o ich pokračovanie.

Tomáš Zálešák

normalizačný režim v ČSSR sa v istých chvíľach mohol zdať pevnejší, než s ním spriaznené režimy u susedov – Poľska a Maďarska, ba dokonca aj ten rigidný východonemecký režim púšťal opraty z rúk, až to vyústilo do pádu Múru. V Československu začala akútna fáza likvidácie normalizačného režimu pomerne neskoro, prebiehala však rýchlejšie. Najmä v porovnaní s Poľskom vyzerala akosi „časovo kontrahovaná“. A ľahšia. V tom môže byť istá zákonitosť: príklady predchádzajúcich zmien priťahujú a môžu slúžiť ako zdroj skúseností. Aj v našom prípade však treba revolúciu v osemdesiatom deviatom zasadiť do kontextu.

Bol tu napr. rok 1968, ktorý síce skoncoval s ilúziami o reformovateľnosti režimu, zároveň však spečatil jeho kompromitáciu. Bolo tu množstvo procesov a udalostí pod povrchom zdanlivo nehybnej spoločnosti. Keď oficiálna moc začala priznávať skutočné problémy (hoci sa tvárila, akoby o nich vedela vždy alebo na ne prišla ako prvá), bol to príznak jej konca. Pravda, vtedy ešte nikto nemohol s istotou vedieť, tobôž exaktne vypočítať, ako to všetko dopadne. Predstavitelia tvrdej línie sa zjavne pokúšali mobilizovať, a čo sa dalo očakávať bezprostredne, boli skôr represálie proti rôzne vytipovaným skupinám „podvratných živlov“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite