Obraz mladej ženy s červenými perami, vyčesanými tmavými vlasmi a mandľovými očami namaľoval Gustáv Klimt v roku 1907. Ženu stvárnil ako ikonu v zlatej mozaike. Adele Bloch-Bauer sa ocitla na najvýznamnejšom obraze viedenskej belle epoche.

Civilizovaný svet šokovaný sleduje, čo sa za posledné roky deje v Sýrii a Iraku a inde s miestnymi kresťanmi. Z 1,8 milióna kresťanov, ktorí žili v Sýrii, ubudlo už 700-tisíc. Pred rokom 2 000 žilo v Iraku približne milión kresťanov, aktuálne ich je okolo 250-tisíc. Denne počujeme o ich únosoch, hanobení žien a beštiálnych vraždách. Pred našimi očami zaniká kresťanská civilizácia, ktorá tu bola prítomná dvetisíc rokov. Posledné ničenie vzácnych pamiatok a kníh v irackom Mósule je kultúrnou genocídou.

Nie všetci obyvatelia Košíc sú nadšení z toho, čo sa deje v súvislosti s tým, že ich mesto sa stalo európskym mestom kultúry. Napríklad tvrdia, že mestský park oplotili len preto, aby sa neskôr dostal do súkromných rúk.

Chcete sa zamilovať rýchlo a ľahko? Niet nič jednoduchšie. Stačí si sadnúť s ľubovoľným človekom z ulice, zodpovedať na pár otázok, ktoré vypracovali psychológovia, zahľadieť sa do očí, a je to! Alebo nie je?

Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod.

Keď som pred dvoma rokmi opúšťala Káthmandu, moje srdce sa triaslo. Kedy sa sem vrátim? Uvidím ho ešte niekedy? Zazipsovaná v bunde až po uši som uháňala na motorke v noci, teplota okolo nuly. Stúpa Swayambhu nad mestom svietila, Buddhove oči sa do mňa zapierali.

Scéna z rozprávky Ratatouille, kde Rémy navarí pre kritika Ega a ten si pri tom zeleninovom jedle spomenie na detstvo, vháňa slzy do očí. Dobrá zelenina má širší rozmer, akoby ste si mysleli. Poradíme vám, ako ju získať v meste.

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

Včera som bol na film V pasci neoliberalizmu, ktorý sa premieta v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Podľa krátkej charakteristiky filmu na webe festivalu som tušil, že to bude film kritický, ale bol som zvedavý do akej miery a aké argumenty bude kanadský režisér Richard Brouillette používať.

Po predchádzajúcich dvoch príspevkoch, ktoré pojednávali o potrebe školy ako bezpečného sociálneho prostredia, tentoraz o celistvom záujme o mladých trochu inak – očami nedávneho stredoškoláka.