Kritické hodnotenie Sedmikrások, Hry o jablko alebo Faustovho veľmi neskorého popoludnia prenechám filmársky vzdelanejším autorom v tomto čísle: na Věre Chytilovej (2. 2. 1929 - 12. 3. 2014) ma fascinoval spôsob, akým tvorila svoj ​​život. Očividne žila zložito a konala podľa toho, čo hovorila. Teda, že je potrebné pozdvihnúť ľudské srdce a nasadiť aj hrdosť a odvahu, pretože len tak má život cenu.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Vidím Ukrajinu a pýtam sa, čo sa to deje. Vidím Majdan a naše číhavé vyčkávanie. Kde sa podela energia z roku 1989? Čosi sa bolestne zlomilo. Ekonomická kríza ukázala, aká slabá je u nás zakotvená dôvera v demokratický kapitalizmus, ako si pri viditeľných problémoch s centralistickým Bruselom prestávame uvedomovaťzákladný rozdiel medzi „Bruselom“ a „Moskvou“, medzi západnou a východnou civilizačnou kultúrou, medzi existenciou v západných a východných ekonomických a bezpečnostných štruktúrach a inštitúciách. Ako ľahostajne narábame so slobodou, ktorá je tým najlepším, čo sme v našich dejinách dosiahli.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Ulica Infanta y Vapor, osem hodín večer. Lešenie sa ozýva pod váhou robotníkov. Je tu tma, ale dvaja maliari napriek tomu maľujú fasádu domu, zakrývajú špinavý balkón. Času je málo, druhý summit Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) sa má začať len o niekoľko hodín. Ulice, kadiaľ budú prechádzať prezidentské kolóny, musia byť tip-top, nový asfalt, treba zakryť diery aj chudobu. Reálna Havana sa tiež skryje za iné mesto, špina hromadená po celé dekády bude zakrytá farebným kobercom. Nie nadlho.

Akrobatická show Argolla 5. element prichádza po úspechu vo svete po prvýkrát aj na Slovensko. Predstavenie malo premiéru na Svetovom Festivale Cirkusových Umení v juhokórejskom Kwangyangu, kde ho v priebehu 2 týždňov videlo viac ako 60 000 divákov.Príbeh o hľadaní tajomného piateho elementu je plný dych vyrážajúcich akrobatických aktov, pôsobivých tanečných čísiel, skvelých hereckých a speváckych výkonov na jedinečnej scéne, v originálnych kostýmoch, v harmonickom prepojení so živou hudbou, s využitím multimédií. Využite túto mimoriadnu príležitosť a staňte sa súčasťou mýtického príbehu o hľadaní tajomného piateho elementu. Predpredaj lístkov na www.ticketportal.sk a www.predpredaj.sk

Štrajkujúci učitelia si zaslúžia pochopenie verejnosti – ich požiadavky na zvýšenie platov sú umiernené, hoci akurát v týchto časoch sa plnia ťažko. Ak však vláda horko-ťažko nájde zdroje na 10-percentné zvýšenie platov v budúcom roku, mohla by to využiť na užitočný konflikt: nie zvýšiť všetkým rovnako, ale posilniť pozíciu riaditeľov škôl a výraznejšie pomôcť lepším učiteľom.

Škótska spisovateľka A. L. Kenneddyová to vystihla. Guardian jej – a viacerým iným píšucim ľuďom – položil otázku, aké to je, písať profesionálne.

V Randali bude 16. 6. koncet Vagabundi Houmlesákom. Budú tam hrať ČAD, Attack of Rage, Madcult a Catastrofy. Všeky vyzbierané peniaze pôjdu na domov pre bezdomovcov Antona Srholca Resoty.