V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

Vo Vrbovom boli už tretíkrát Vrbovské vetry. Už to nebol len dadaistický happening, ba ani rodinná slávnosť ako minulý rok. Bol to festival so všetkým, čo k tomu patrí.

Ekonomie dobra a zla: Po stopách lidského tázání od Gilgameše po finanční krizi. Pútavý názov a pútavý autor Tomáš Sedláček. Stojí však tých trinásť eur za to?

Leto je horúce, ale horúco je aj v dvoch nemeckých automobilkách Porsche a Volkswagen. Tie sa prostredníctvom svojich zástupcov navzájom obviňujú z nepriateľských pokusov o prevzatie.

Minister Štefan Harabin sa stretol so sudcami v Banskej Bystrici a hovoril im o nehodných sudcoch, .týždni či Špeciálnom súde. Náš časopis získal zvukový záznam z tohto stretnutia (nájdete ho na www.tyzden.com). Uverejňujeme prepis niektorých pasáží.

Niekedy človeka z toho prosto premkne strach. Zo všetkých tých svetiel, gombíkov, displejov a funkcií. Niektorí ľudia sa dokonca boja vlastniť mobil. Je úplne jasné, že nás chcú dostať niekam, kde budeme ľahšie ovládateľní.

Školská reforma beží a pomaly sa na ňu aj zabúda. Učitelia si zvykli, ako vždy a na všetko, rodičov reforma veľmi netrápi, a ani politicky to nie je zaujímavá téma. Koho by už potom zaujímala príprava nových učebníc?

Štokholm vyzeral takmer ako na tých fotografiách. Uprostred jazera, obklopený lesmi a neďaleko tušeného mora, s pobrežím, na ktorom sú rozosiate tisícky ostrovčekov. S mohutným kráľovským zámkom a ešte mohutnejším parlamentom, ktorý tak dáva najavo, v čích rukách je v monarchii skutočná konštitučná moc.