Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rýchlo šité učebnice

. .časopis .týždeň doma

Školská reforma beží a pomaly sa na ňu aj zabúda. Učitelia si zvykli, ako vždy a na všetko, rodičov reforma veľmi netrápi, a ani politicky to nie je zaujímavá téma. Koho by už potom zaujímala príprava nových učebníc?

Školská reforma beží a pomaly sa na ňu aj zabúda. Učitelia si zvykli, ako vždy a na všetko, rodičov reforma veľmi netrápi, a ani politicky to nie je zaujímavá téma. Koho by už potom zaujímala príprava nových učebníc?


Lenže nové učebnice sú pre budúcnosť našich škôl dôležitou vecou. Iste, dobrá učebnica ešte automaticky nerobí dobrého učiteľa či dobrú školu. Ale ukazuje smer, akým sa má vyučovanie rozvíjať.

.rýchlosťou svetla
Ak je na školskej reforme ministra Mikolaja (SNS) čosi naozaj šokujúce, tak je to zničujúca rýchlosť, s akou sa všetko deje. Minulý rok sme boli svedkami rekordne rýchlo (dokonca nie je vylúčené, že išlo o svetový rekord) spísaných štátnych vzdelávacích programov – stačilo zopár mesiacov. V súlade s novými osnovami sa teraz píšu a tvoria nové učebnice. Vzniká niekoľko desiatok učebníc a ako inak – veľmi narýchlo. Ak by život mal fungovať podľa predstáv ministerstva, na napísanie novej kvalitnej učebnice, ktorá má podľa reformnej mantry premeniť tradičnú školu na školu modernú, stačia tri mesiace. Tentoraz však svetový rekord nevytvoríme – z nových učebníc sa jednoducho od septembra tohto roku, čo je ešte stále oficiálna ministerská predstava, učiť nebude.
 
.tri mesiace? Nebláznite
Skúsení vydavatelia učebníc, s ktorými .týždeň hovoril, tvrdia, že napísať a vydať dobrú učebnicu trvá všade na svete tri-štyri roky. V lepšom prípade sa dá tento proces skrátiť na rok a pol, v naozaj akútnej situácii si vedia predstaviť jeden rok. Ale v takomto prípade sa už nemusia stihnúť všetky korektúry, recenzné posudky, nebudú sa môcť vyhrať s ilustráciami či grafikou, nehovoriac o nejakom pilotnom overovaní. Ten rok sa dá zvládnuť, ak na učebnici intenzívne spolupracuje od začiatku zohratý vydavateľský a autorský tím ľudí.
A ako vznikajú nové slovenské učebnice pre 1. a 5. ročník, ktoré majú školy sľúbené už v septembri 2009? Takmer polroka trvalo ministerstvu vypisovanie konkurzu a jeho vyhodnotenie. Autori pritom ponúkli do konkurzu len ukážky a rozhodne nie všetci mali už doma v zásuvke napísanú celú učebnicu.
Víťazi prvej vlny učebníc pre 1. a 5. ročník ZŠ a 1. ročník stredných škôl boli známi v januári 2009 a vo februári podpisovali zmluvy. Konkurz na druhú vlnu učebníc bol 15. februára.
Koncom apríla by už autori mali odovzdávať hotové rukopisy pre prvých sedemnásť učebníc. Niektoré rukopisy však budú odovzdané až v júni, prípadne v júli. V septembri by mali byť učebnice na školách. Kto tomu uverí?
To, že vydať dobrú učebnicu za pár týždňov môže byť problém, si už asi  uvedomujú aj na ministerstve školstva: „Samozrejme, všetci autori, ktorí vzišli z konkurzov, už učebnice pripravujú,“ napísala nám v e-maile Iveta Krátka, poverená vedením oddelenia edičnej činnosti na ministerstve školstva. „Treba však povedať, že každá učebnica je iná, iná je náročnosť jej prípravy i tlače, k tvorbe každej je potrebné pristupovať individuálne.“ Krátka tvrdí, že prevažná väčšina učebníc bude v školách v septembri 2009.

 
.len jedna
Ale vráťme sa ešte na chvíľu späť. Pred spustením reformy a prijatím školského zákona fungoval slovenský trh s učebnicami v riadenom režime. Ministerstvo malo síce úplne pod kontrolou udeľovanie schvaľovacích doložiek pre učebnice, ale boli tu už aj prvé výhonky voľnejšieho režimu – napríklad ministerstvo mohlo schváliť aj alternatívnu učebnicu, v prípade šlabikárov boli dokonca schválené tri rovnocenné učebnice. Zároveň mohol vydavateľ alebo autor, ak mal pocit, že vytvoril dobrý projekt, sám iniciovať schvaľovací proces, a hoci to trvalo dlho, bolo možné niečo presadiť – napríklad ako alternatívu novšiu, inovatívnejšiu učebnicu. Vydavatelia, ale aj mnohí učitelia očakávali, že školská reforma prinesie ešte väčšie uvoľnenie trhu s učebnicami, ich väčšiu ponuku a pestrosť. Čakalo sa teda, že na trhu by už mohlo súťažiť viacero učebníc, samozrejme, naďalej s oficiálnym schválením ministerstva.
Nový školský zákon sa však pobral celkom opačnou cestou. Dovolil síce školám používať aj iné učebné texty, ale hradiť bude žiakom len  učebnicu, ktorej vznik aj vydanie iniciuje ministerstvo. Len takúto učebnicu školy dostanú zadarmo. Centralizácia pri tvorbe učebníc sa teda posilnila ešte viac než pred reformou.
Najsilnejší bude tento vplyv pri predmetoch, ktoré môžu mať aj istý ideologický náboj, a na ktoré je zameraná aj najväčšia pozornosť – vlastiveda a dejepis. „Situácia dnes je, žiaľ, ešte horšia než predtým. Navyše si ani neviem predstaviť úroveň učebníc, ktoré vyjdú z uponáhľaných konkurzov," hovorí odborníčka na školstvo Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu.
Brániť sa budú môcť školy či rodičia iba vtedy, ak sa rozhodnú zakúpiť za vlastné aspoň doplnkové učebnice. Niekde možno zvolia xeroxovanie zahraničných materiálov, vlastných textov či osvedčených starších zdrojov.
Cestu k voľnému trhu učebníc možno na istý čas zahatať, ale zrejme je to jeden z posledných pokusov držať tvorbu učebných textov pevne v rukách pod drobnohľadom ministerstva. V Európskej únii sú už len dve krajiny, kde je takto centralizovaný trh s učebnicami – Grécko a Bulharsko. V niektorých krajinách už dokonca zrušili aj schvaľovanie učebníc na ministerstvách. Vydavatelia, ktorí poznajú dobre vzdelávací obsah, osnovy a celú pedagogickú dokumentáciu, vedia sami vytvoriť učebnice, ktoré školám vyhovujú. A navyše pôsobia na voľnom trhu, kde ich do vysokej kvality a nízkej ceny tlačí trh. V susednom Česku je už táto prax bežná niekoľko rokov, a k školskej reforme tam pristúpili až v čase, keď trh produkoval bohatú ponuku kvalitných učebníc. Z tých napokon čerpajú aj mnohí slovenskí učitelia. Na pravidelné nákupy do českého nakladateľstva Prometheus chodieva aj Magdaléna Dzurjaninová, učiteľka matematiky z bratislavského Gymnázia na Grösslingovej ulici: „Nájdem tam vždy potrebné knižky, ktoré sú na našom trhu stále ešte nedostatkovým tovarom.“ Pri učení často čerpá z českých učebníc, ale aj iných zahraničných učebníc a metodických príručiek. „Nech je na trhu výber a nech sa stále aktualizuje. Štát by mal určiť na žiaka balíček peňazí na knižky a dať školám voľnosť pri výbere učebníc,“ myslí si Dzurjaninová. „Zaujímavé by bolo aj  zainteresovanie samotných žiakov (vlastne rodičov) na nákupe učebníc, možno by si ich viac vážili.“
Veronika Adamčíková z vydavateľstva Didaktis v tejto súvislosti pripomína, že na zmenu direktívnej učebnicovej politiky nestačia iba hlasy vydavateľov, ktorí by radi zmenili tento systém. „Čakala som, že sa ozvú učitelia, ale chýba tu silná celoplošná profesijná organizácia učiteľov.“ Na Slovensku tak nemá ministerstvo rovnocenného partnera, ktorý by presadzoval záujmy učiteľov.

.dilema autorov
.týždeň hovoril s viacerými autormi i vydavateľmi učebníc, takmer všetci žiadali o nezverejnenie mena. Majú totiž obavy, že by ministerstvo odstúpilo od zmlúv. Niektorí veľmi zvažovali, či sa majú zapojiť do celého dobrodružstva. Autori sa totiž obávajú, že za krátky čas nestihnú napísať učebnicu, s ktorou budú môcť byť spokojní.
Prečo teda do takéhoto projektu išli? Jeden autor dospel k presvedčeniu, že vie napísať lepšiu učebnicu ako tie, z ktorých sa práve učia jeho deti. Konkurz vyhral a teraz vie, že je bláznivé napísať učebnicu za pár dní. Ale nemal chuť čakať päť, možno desať rokov na ďalšiu podobnú príležitosť. A nechcel dať ani šancu svojim konkurentom, o ktorých si myslí, že nepíšu dobré učebnice. Hoci v pôvodnej verzii zmlúv ministerstva s autormi, ktorú má k dispozícii aj .týždeň, ministerstvo žiadalo o dodanie rukopisu novej učebnice do 30 dní od podpisu zmluvy (!!!), mnohí autori napokon úradníkov presvedčili, že sa to nedá ani zázrakom. Tak sa vyboxovalo zopár mesiacov navyše.
Iná autorka zasa mala v zásuvke už napísanú učebnicu, keďže na jej tvorbu pred časom získala európsky grant.
Profesor Robert Letz, ktorý vyhral konkurz na učebnicu dejepisu, pred časom .týždňu povedal, že on sám ani nebude písať piatackú učebnicu, má na to spolupracovníkov. Motívom, prečo do konkurzu išiel, bola „otázka prestíže, kto bude písať učebnice“.

.s tendrom opatrne
Vydavatelia zase riešia svoju dilemu. Boli zvyknutí pracovať s autormi, ktorých si sami vyhliadli. Pre vydavateľstvo je dôležité, aby si s autorom rozumeli. Nejde len o výšku honorára, na ktorej sa treba dohodnúť, ale aj o spoločný názor na učebnicu a o dobrú spoluprácu s redaktormi a grafikmi vydavateľstva. Ale teraz sú vydavateľstvá v situácii, že idú do konkurzu na vydanie učebnice bez toho, aby poznali autora. Aj preto sa z očakávaných dvadsiatich vydavateľstiev zapojila podľa našich informácií do tendra približne polovica. Zoznam vydavateľov, ktorí vyhrali konkurz, by mal byť známy koncom apríla. Niektorí nám už teraz potvrdili, že asi do tohto biznisu nepôjdu. Radšej ostanú mimo štátnych zákaziek a pôjdu ťažšou, ale spoľahlivejšou cestou vydávania rôznych doplnkových učebníc a učebných textov, o ktorých nerozhodujú v komisiách ministerskí úradníci (po novom už bez učiteľov), ale iba záujem škôl a finančné možnosti rodičov.
Ministerstvo pritom vyčlenilo na rok 2009 na nákup učebníc zaujímavú sumu – vyše 8 497 000 eur (takmer 256 miliónov korún), ale aj tak sú vydavateľstvá opatrné. Obávajú sa, že keď pre krátkosť času nestihnú dodať v septembri do škôl sľúbené učebnice, budú musieť platiť sankcie, ale navyše z nich budú obetní baránkovia. Školy budú musieť zrejme začínať aj druhý rok reformy bez učebníc, učitelia budú nespokojní a pre ministerstvo bude výhodné zvaliť vinu na vydavateľstvá, ktoré nedodržali zmluvu.
Jedna negatívna skúsenosť s výberom vydavateľa tu už bola. Zákazku na tlač prváckych šlabikárov získala vlani dovtedy v tejto branži úplne neznáma a neskúsená firma AITEC. Vznikla až v decembri 2007, teda krátko predtým, než prišla lukratívna zákazka na šlabikáre, ktorých sa tlačí 40-tisíc kusov. V médiách sa objavili informácie, že AITEC dokonca porušil autorský zákon, ale napriek vážnemu podozreniu je pre ministerstvo dôveryhodným partnerom – tlačí aj prvácku matematiku (náklad 60 000 kusov). AITEC na naše otázky nereagoval. 
Ministerstvo však postupne mení taktiku. Už zistilo, že ak chce rýchlo vydať slušne vyzerajúce učebnice, nemôže veľmi experimentovať s rodinne spriatelenými firmami, ale musí sa obrátiť najmä na skúsených hráčov, ako sú SPN či Orbis Pictus Istropolitana. Či do toho pôjdu obe vydavateľstvá, uvidíme koncom apríla.

.vstup zakázaný
Celkom samostatnou kapitolou je spôsob, akým komunikuje o probléme ministerstvo školstva. Najskôr sme žiadali o rozhovor rezortného odborníka, ktorý má agendu učebníc na starosti. Chceli sme sa ho opýtať na tajuplné zákutia celého procesu. Hovorkyňa ministra nám to najskôr prisľúbila, neskôr tvrdila, že možno nás prijme minister, potom sme sa s ňou nevedeli spojiť a následne nám oznámila, že z priamej konfrontácie nič nebude, nech pošleme mail. A tak nám pani Krátka (pozri vyššie) niečo napísala. Pokúšali sme sa dobyť aj hradby pevnosti zvanej Štátny pedagogický ústav, keďže tu sídli Lýdia Benčová (niekdajšia šéfka Domu Matice slovenskej), ktorá má podľa našich informácií v učebnicovej politike silný vplyv. Pevnosť ŠPÚ je však pre novinárov takisto nedobytná. Možno raz nabudúce...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite