Emil, včera nás bola pozrieť nejaká poslankyňa z miestneho úradu, že vraj čo a ako a že či sme spokojní a či niečo nepotrebujeme a že čo robíme vo voľnom čase. Hrdlička jej povedal, že vo voľnom čase žijeme, lebo voľný čas máme stále.

„Dnes spojili sily velikáni, inštitúcie i celebritné mozgové trusty, aby zrelativizovali pojem ,talent‛ na minimum,“ napísal poslednú augustovú nedeľu na Facebook hudobný redaktor Daniel Baláž a vystihol znechutenie mnohých divákov nad čudesným súbojom televízií, ktorému sa už dlhší čas v upútavkách ani v rozličných mediálnych prestrelkách nedalo uniknúť.

Za starých čias sa na vidieku už od Zeleného štvrtka čarovalo. Magické úkony mali zabezpečiť ľuďom a statku zdravie a poliam i záhradám dobrú úrodu. Pokiaľ patríte k tým, ktorí dodnes dodržiavajú obyčaje, nemali by vám vo vyupratovanej domácnosti prekážať ani mravce.

Pawel Mitera vymyslel dokonalý spôsob, ako si nájsť prácu. Mal 25, žil vo Vroclavi a bol nezamestnaný. Tak do poľskej verejnoprávnej televízie napísal email, v ktorom sa predstavil ako šéf kancelárie prezidenta Bronisława Komorowského a dodal, že pán prezident si želá, aby Pawel (mladý a schopný novinár) dostal čím skôr vlastný televízny program. Na konci pridal svoje telefónne číslo.

Pred časom si v Maďarsku médiá pripomínali vraždenie maďarského obyvateľstva titovskými partizánmi na sklonku druhej svetovej vojny.

Priateľstvo je cenná vec. Jedna z najcennejších. Priatelia nám pomáhajú zvládať radosti tohto sveta. Pokračovať by sa dalo všelijakými peknými metaforami, i metaforami ako z textov slovenskej pop music. V poslednom čase ma zaujala nová kategória priateľov. Hodí sa na ňu viac názvov. Imaginárni priatelia. Dôkazoví priatelia. Priatelia ako argument. Fascinuje ma ich neuchopiteľnosť, pritom sú vždy k dispozícii, vie ich byť, koľko treba a akých treba. Priatelia podľa potreby. Priatelia na ohurovanie. Priatelia potrebnej rasy, sexuálnej orientácie, národnosti.

Každý má teraz niečo nové – niekto teroristický čin, niekto islam, inde povstali masy, no a my si teraz vyberáme talizman pre športový olympijský sviatok v Soči.

„To je tá ružová knižočka, ty môj zelený žabiačik?“ pýtal sa voľakedy vo vtipe šofér esenbáka, čo ho zastavil na ceste a chcel vidieť vodičský preukaz. Kto mal ružový preukaz, už bol nepopierateľne dospelý, kto mal zatiaľ iba ten zošitok v gumenom obale neopísateľnej farby, teda občianku, nemal celkom vyhraté, ešte ho brali ako decko. Hoci sa bránil veku primerane, čiže divoko.

Pod tímhle názvem se kdysi Karel Čapek vehementně rozčílil na pokrytectví českých novin, které, štvavé a katastrofické během roku, o vánocích překypují láskou k bližnímu, sentimentální poezií, domácím krbem, dojatými city a radostnými dětskými očkami.

Boj o konečnú podobu novej legislatívy v oblasti daní a odvodov sa načas skončil. Poslanci Národnej rady schválili definitívne znenia príslušných noviel. Po množstve unáhlených komentárov a analýz, ktoré niekoľkomesačný proces schvaľovania novej legislatívy sprevádzali, nastal až teraz, keď je balík hotový a hlavy schladené, skutočne vhodný čas na nejaké prvé zhodnotenie. A to by sa dalo zhrnúť do slov: Pre zelenáčov vo vláde to bola veľká lekcia z politiky.