Šialenstvo sa dá definovať aj takto: znamená robiť stále dookola to isté a očakávať rôzne výsledky. Odhodlanie Nemecka, navliecť partnerom v eurozóne fiškálnu košeľu kajúcnikov v „pakte stability a rastu“, nevyšlo. Vyjde v „zmluve o stabilite, spolupráci a verejnej správe“, na ktorej sa štáty dohodli minulý týždeň? Pochybujem. Táto zmluva odráža názor, že krízu vyvolala fiškálna nedisciplína, a že teda riešením je sprísnenie disciplíny. To je však od celkovej pravdy dosť vzdialené. Rigorózne uplatňovanie takejto zavádzajúcej predstavy je dokonca nebezpečné.

Všetky konce môžu byť začiatkami, ale niektoré si to priam pýtajú. Dlho som predstieral, že neexistuje žiadny štvrtý filmový Indiana Jones, tak veľmi je ten film zlý. Dnes už nepredstieram, lebo je v ňom pasáž, ktorá má zmysel. V nej sa s Indym vraciame do skladiska, v ktorom končila a skončila Archa zmluvy.

Spochybnenie regulárnosti volieb je azda posledné korenie, ktoré najhoršej slovenskej kampani ešte chýbalo k dokonalosti. Už nechýba.

Pri prechádzaní výstavnými sieňami, alebo vlastne už len porovnaním radov na lístky pred jednotlivým galériami, sa dá ľahko nadobudnúť dojem, že impresionizmus je dnes jedným z najobľúbenejších výtvarných smerov.

Keď som bola pred rokmi na Andamánskych ostrovoch, bola som svedkyňou najväčšej dezorganizácie, akú som si len vtedy, aj po rokoch cestovania po Ázii, vedela predstaviť. Nikto nemal predstavu, kedy pôjdu autobusy, lode, kedy bude elektrina zapnutá, koľko čo stojí, prosto nič. Samé dezinformácie a úsmevy domorodcov nad naším rozčarovaním. Po pár týždňoch som pristúpila na režim: Nasadnem do autobusu, pretože práve ide. Potom sa spýtam, kam ide. Kúpim si ryby, pretože práve sú. Večer asi nebudú.

V prvom rade by som asi zdôraznil, že voliť by mal ísť každý, komu záleží na krajine, hoci asi väčšina mojich kamarátov je presvedčená, že voliť nepôjde. Myslím, že voľby sú jeden z mála výdobytkov roku ´89 a demokracie, ktoré tu ešte fungujú.

„Už viem, ako mučiť človeka. Až na nich príde rad, tak sa mi tieto nové vedomosti zídu.“ Sedíme v kaviarni na kraji severolibanonského mesta Tripoli, kam sa pred takmer dvoma mesiacmi Abu Omar uchýlil po úteku zo Sýrie. V skutočnosti sa nevolá Abu Omar, ale jeho príbeh je pravdivý.

Licenčná rada sa naozaj nahnevala a udelila dvom komerčným televíziám tresty za vysielanie sponzorských odkazov hnutia 99 % – občiansky hlas. Markíza, keďže už mala na konte jedny sankcie za pretláčanie strany ANO, dostala pokutu 100-tisíc eur. TV JOJ, ktorá mala v tomto smere doteraz čistý štít, dostala len upozornenie na porušenie zákona bez pokuty. (Funrádio a jeho reklamy 99-percentných sa budú riešiť v inom konaní.)

Šéfredaktorka časopisu Nota bene Sandra Tordová okrem redakcie s Martinom Opetom spolu manažuje organizáciu Proti prúdu, ktorá pomáha bezdomovcom zapojiť sa naspäť do normálneho života. Aby to mohla robiť, potrebuje normálny život aj ona sama.

Politické zemetrasenia v postkomunistických krajinách sa často začínali zverejnenými nahrávkami odpočutých rozhovorov. Ochrankár ukrajinského prezidenta Kučmu Oleksandr Melnyczenko nahral rozhovor prezidenta Kučmu, v ktorom hovoril, že treba umlčať vzdorovitého novinára Georgija Gongadzeho. V Maďarsku anonymný člen socialistickej strany nahral premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý sa priznal, že ráno, na obed aj večer klamal vlastný národ. A v Poľsku nahral Adam Michnik svoj rozhovor s Lewom Rywinom, a začala sa tak najväčšia poľská aféra, ktorá vytlačila vládnu ľavicu na okraj spektra.