Dvadsiaty ôsmy október mám rád. Je to taký dobre umiestnený sviatok. Niekde v polovici času medzi letnými prázdninami a Vianocami. Dobre sa nám tá monarchia rozpadla. To so zamatovou revolúciou sme, žiaľ, čakali pridlho, keby to bolo takého tridsiateho apríla, tak by to boli krásne sviatočné dni.

Kongres SDKÚ-DS opäť potvrdil, v čom sa líši slovenská demokracia od mnohých politických scén v Európe: dve hlavné politické strany tu nefungujú ako strany, ale ako armády. A každá z nich má na čele svojho Napoleona. Len povážme: delegáti kongresu Dzurindovej strany sa po štyroch rokoch stretli, aby v priebehu siedmich hodín odsúhlasili všetko, čo im predžulo prezídium.

Nobelovu cenu za mier dostal tento rok človek, ktorý si ju nemôže prevziať: väznený čínsky disident Liou Siao-po. Nobelovský výbor ukázal oneskorené, a predsa vítané gesto. Ako však toto gesto môže ovplyvniť situáciu v Číne?

Minulý týždeň uplynuli štyri roky od napadnutia Hedvigy Malinovej. Tento týždeň uplynie pätnásť rokov od únosu Kováča mladšieho. V čom sa tie dva prípady podobajú a v čom sa líšia?

Je to čoraz ťažšie, smutnejšie, i keď nechýba nádej. Čím som starší, tým rýchlejšie sa zo sviatkov vytráca ich poézia, prežitá v detstve, a počas študentských rokov zadefinovaná pravda a istota. Stiera sa mi rozdiel medzi nedeľou a pracovným dňom. Každý deň, ak sa podarí, sa mi stáva Božím darom a sviatkom.

„Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherný čas."

Hovorí o podzemí, ale nie je archeológom starých čias. Jan Konzal, tajne vysvätený biskup a výrazná osobnosť pražskej obce tzv. mlčiacej cirkvi (Ecclesia Silentiae), spomína na dejiny cirkevného podzemia, ale z inej pozície, ako sme zvyknutí. S triumfálnym comebackom po období útlaku nemá skúsenosť.

Možno poznáte ten pocit. Prežili ste spolu dvadsať rokov, poznáte sa tak ako málokto a strašne by ste chceli, aby ten vzťah pekne pokračoval. No zakaždým, keď príde k novému stretnutiu, tak čím ďalej, tým väčšmi zisťujete, že tie stretnutia sú vlastne nanič, a hoci sa tomu zubami-nechtami bránite, čoraz častejšie musíte pritakať okoliu, ktoré hovorí, že je to strašné a nikdy to na nič nebude. A že všetok ten čas, ktorý vám to napĺňa, je strateným, ba trápnym časom.

Neprehľadná situácia, ulice premenené na bojovú zónu, kamene letiace vzduchom, mačety, palice a krv, stupňujúce sa násilie, cielene aj voči zahraničným novinárom. Egypt sa v piatok, v čase našej uzávierky, ocitol na prahu občianskej vojny. Odhady hovoria o viac ako tristo mŕtvych.

Ústavný súd rozhodol, že sa nesmie vyvlastňovať tak, ako sa Ficovi páči. Že vlastníctvo je nedotknuteľné, čím sa odlišujeme od éry komunistov. Prečo to trvalo tri roky? Ak by Ústavný súd rozhodol inak, preukázal by, že je iba potemkinovskou dedinou ficoizmu.