Konštatovanie sudcu Lalíka, že lepšie bude vec rozhodnúť po voľbách, je však nehodné ani len červeného syndrómu slovenskej justície. Keby rovno vrátil ústavný talár, na konštatovaní, že Ústavný súd podlieha aktuálnej moci, sa nič nezmení. To je veľmi vážna vec.
Ústavný súd tiež rozhodol, že zákaz zisku zdravotným poisťovniam je v rozpore s Ústavou. Zdravotné poisťovne teraz ľahšie vyhrajú svoje arbitráže, Slovensko bude s väčšou pravdepodobnosťou platiť miliardy škôd súkromným poisťovniam iba preto, že Fico si myslel, že môže otočiť toky riek. Nemôže.
Zdravotné poisťovne by pritom zisk ani bez Fica nemohli tvoriť, ak by v rozpore so zákonmi nezabezpečovali nákup zdravotnej starostlivosti, najmä akútnej, alebo ak by zriadili čakacie listiny na tie stavy, keď sa nečaká na medicínske kapacity, ale iba na peniaze. Ak by bol čo len jeden pacient na čakacej listine, zisk sa nekoná. Stačilo by teda dodržiavať zákony a vyhlášku, ktorá je hotová vyše päť rokov a je stále dostupná na stránke www.reformazdravotnictva.sk. Iba nie je prijatá. Prečo?
Fico tomu nerozumie, ani Pašku to nejako zvlášť nezaujímalo, pretože to bolo mimo „cash“ sféry. Po nástupe Radičovej vlády sme však očakávali, že bude reforma zdravotníctva naplnená. To, že ďalší minister zdravotníctva na to nemá bunky, je fakt. Ale je zlé, ak staronový predseda úradu pre dohľad, ktorý znova nadobudol nezávislosť od vlády a parlamentu, ponecháva Všeobecnú zdravotnú poisťovňu len tak. Pôsobenie predchádzajúcej vlády, najmä Pašku a jeho referentov Valentoviča a Rašiho, priviedlo štátnu poisťovňu na pokraj insolvencie. Na to však zákon pamätá. Úrad mal už dávno konať, pretože má kontrolovať, ako poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť a ako ju zabezpečujú. Dávanie oddychového času Všeobecnej zákon nepozná. Pozná len ozdravný plán a ak ten nepomôže, tak aj prevod časti alebo celého kmeňa poistencov. A pani premiérka musí rešpektovať, že zákony sú na to, aby sa dodržiavali, hoc je to politicky nepríjemné.
Pána predsedu úradu si vážim. Nakoniec, Úrad je tak trochu moje dieťa. Janko, drž zákon, a nie balónik.
Autor bol minister zdravotníctva.
Ústavný súd tiež rozhodol, že zákaz zisku zdravotným poisťovniam je v rozpore s Ústavou. Zdravotné poisťovne teraz ľahšie vyhrajú svoje arbitráže, Slovensko bude s väčšou pravdepodobnosťou platiť miliardy škôd súkromným poisťovniam iba preto, že Fico si myslel, že môže otočiť toky riek. Nemôže.
Zdravotné poisťovne by pritom zisk ani bez Fica nemohli tvoriť, ak by v rozpore so zákonmi nezabezpečovali nákup zdravotnej starostlivosti, najmä akútnej, alebo ak by zriadili čakacie listiny na tie stavy, keď sa nečaká na medicínske kapacity, ale iba na peniaze. Ak by bol čo len jeden pacient na čakacej listine, zisk sa nekoná. Stačilo by teda dodržiavať zákony a vyhlášku, ktorá je hotová vyše päť rokov a je stále dostupná na stránke www.reformazdravotnictva.sk. Iba nie je prijatá. Prečo?
Fico tomu nerozumie, ani Pašku to nejako zvlášť nezaujímalo, pretože to bolo mimo „cash“ sféry. Po nástupe Radičovej vlády sme však očakávali, že bude reforma zdravotníctva naplnená. To, že ďalší minister zdravotníctva na to nemá bunky, je fakt. Ale je zlé, ak staronový predseda úradu pre dohľad, ktorý znova nadobudol nezávislosť od vlády a parlamentu, ponecháva Všeobecnú zdravotnú poisťovňu len tak. Pôsobenie predchádzajúcej vlády, najmä Pašku a jeho referentov Valentoviča a Rašiho, priviedlo štátnu poisťovňu na pokraj insolvencie. Na to však zákon pamätá. Úrad mal už dávno konať, pretože má kontrolovať, ako poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť a ako ju zabezpečujú. Dávanie oddychového času Všeobecnej zákon nepozná. Pozná len ozdravný plán a ak ten nepomôže, tak aj prevod časti alebo celého kmeňa poistencov. A pani premiérka musí rešpektovať, že zákony sú na to, aby sa dodržiavali, hoc je to politicky nepríjemné.
Pána predsedu úradu si vážim. Nakoniec, Úrad je tak trochu moje dieťa. Janko, drž zákon, a nie balónik.
Autor bol minister zdravotníctva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.