Za každou frustráciou sú prehnané očakávania. Povedala som to členom amerického Kongresu počas návštevy Kuby v januári tohto roku. Chcela som tým zdôrazniť, aké obrovské ilúzie vznikli medzi ľuďmi po sedemnástom decembri, keď bolo ohlásené obnovenie vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi. Ten deň vyvolal v tejto krajine vlnu niečoho, čo sme necítili už celé desaťročia. Volá sa to nádej.

Kniha, ktorú sme pripravili pri príležitosti 10 rokov .týždňa a Lampy a tiež 25 rokov Novembra, sa volá Môj bláznivý život. A hoci sa názov môže zdať nemiestny, je presný.

Chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 ‒ 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu. Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Milí priatelia, lastovička, to je parádny tvor. Je to okrídlená, operená ryba oblohy. Frčí si v mori vzduchu, na vlnách vánku sa hojdá, vzdoruje vetrom, schováva sa pred dažďom. S neúnavnou odhodlanosťou muruje svoje hniezda, lebo vie, že ich murovať musí. Manželka na mňa volá z izby:„Poď sem, už si tu tie potvory zasa robia hniezdo.“ Vystavali len pár centimetrov. Reku, vyčíham, kým budú zháňať maltu a zhodím tieto základy, nech sa presunú inam.

Čo sme sa ako deti nahádali, ako sa táto naozaj čudná huba, ktorú nikto nikdy nevidel voľne rásť, naozaj volá. Jedni by dali ruku do ohňa, že je to žampión, druhí hlasovali za šampióna a tretí mali pravdu so šampiňónom.

Richard von Weizsäcker (15. apríl 1920 – 31. januára 2015) pochádzal z konzervatívnej nemeckej šľachty, z ktorej nevyrastali práve „zanietení demokrati“. Jeho otec bol za Hitlera vysokým úradníkom ministerstva zahraničných vecí. On sám bojoval ako dôstojník Wehrmachtu na východnom fronte, kde padol jeho brat Heinrich. Druhý brat Carl Friedrich nebol len teoretickým fyzikom, ale v rokoch 1940 – 1942 pracoval aj na nemeckom uránovom projekte. Práve preto však boli jeho neskoršie slová, ktorými zásadne ovplyvnil pohľad na nemecké dejiny, také dôveryhodné.

Najlepší trik na úsporu peňazí pri cestovaní vzduchom, aký poznám, sa volá križujúce sa letenky. Povedzme, že potrebujete ísť na budúci týždeň na jeden deň do Varšavy. Na linke si aerolinky od vás vypýtajú za cestu tam a späť pokojne 400 až 500 eur. Trestajú vás tak za to, že nezostávate na noc – respektíve hádajú, že ak nezostávate na noc, cestujete za biznisom, teda letenku platí zamestnávateľ, teda kúpite si ju za akúkoľvek sumu.

Nemecký kancelár Otto von Bismarck mal dosť povahových chýb, no rozhodne medzi ne nepatril nedostatok ambícií. Mnohé z týchto ambícií aj uskutočnil. Zanechal na Nemecku pečať svojej osobnosti, v ktorej sa spájal pozoruhodný rozum s ešte pozoruhodnejším šialenstvom.

Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen alias Baron Münchhausen alias Baron Prášil vošiel do dejín ako najväčší klamár všetkých čias. Lož je s ním zrastená natoľko, že on sám je často vnímaný nie ako reálna historická osobnosť, ale ako literárna postava či Gottfrieda Augusta Bürgera, alebo Rudolfa Ericha Raspea, ktorí si však barónove fascinujúce historky nevymysleli, iba ich prerozprávali. Let na delovej guli, cesta na Mesiac a tak ďalej, na prvý pohľad neuveriteľné príbehy skutočného Baróna Prášila, ktoré však nemôžeme pokladať ani za lži, ani za klamstvá. Lebo Prášilova fantázia, ako každá iná, nie je ani klamstvo, ani lož, naopak, je to číra pravda, len pravda vyššieho rádu.

Cez okno počujem hrkot vlaku. V Berlíne stále odniekaľ počuť vlak. Pozriem von z okna a vidím úplne iný Berlín, ako videl môj otec v roku 1984. Pracoval na železnici ako inžinier a za všetky tie nadčasy a dobrovoľné zmeny vyhral výlet do budúcnosti. Áno, budúcnosti, pretože NDR bola pre mnohých Kubáncov niečo ako horizont, ktorý by sme raz chceli dosiahnuť a navštíviť.