Ľudstvo trápi samota. Švédi sa ňou vraj už vážne zaoberajú. Majú aj národnú stratégiu proti samote. U nás to, myslím, príde na rad, hneď ako doriešime, kto vlastne sme, čo povedal Štúr, ako to myslia medvede a ako to bolo so slovenským štátom, a kde sú peniaze. Takže povedzme takých sto a viac rokov. Dovtedy aspoň táto kratučká úvaha.

So „špuntami“ do uší mám pomerne bohaté skúsenosti a delil som sa o ne v poslednom čase viackrát, tak možno sa vám tieto tipy zídu.

Machala škrieka, že všetci vo vláde by si mali brať príklad z ministerstva kultúry, ako zatočilo s tými protištátnymi liberálnymi elementmi.

Pozrel som si „prázdninovú“ lampu s Petrom Darovcom a okrem mnohého iného ma tam zaujala jedna veta. O Eiffelovke. Že sa Petrovi zdala nejaká malá.

V poradí šieste kolo predovšetkým nepriamych jadrových rokovaní medzi USA a Iránom sa malo pôvodne uskutočniť v polovici júna. Bolo zrušené, keď Izrael 13. júna spustil útoky na viacero cieľov v Iráne s deklarovaným cieľom zabrániť mu získať jadrovú zbraň.

Ak sa majú míňať peniaze navyše, tak to podľa jeho slov musia byť výdavky na civilné projekty ako vojenská nemocnica v Prešove alebo v Bratislave.

Kotlár mal do konca júna vláde predložiť svoju analýzu o manažovaní pandémie a zatiaľ tak neurobil. Drucker už dávnejšie vyhlásil, že pokiaľ Kotlár analýzu do konca júna nepredloží, mal by skončiť.

Vláda míňa ako zbesilá. Nemá na to príjmy.

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

Po Haagskom samite NATO sa politicky trochu vyčasilo. Nesmieme sa domnievať, že problémy skončili. Nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Máme však naznačený smer postupu, akým dnešnej, akiste veľmi nemilej situácii možno čeliť. Pravda, ak sa v ňom bude pokračovať.