Mal som možnosť nahliadnuť do denníka Antona Srholca. Tieto zápisky ma inšpirovali na vytvorenie jeho portrétu. Projekt z ubytovne pre bezdomomcov nájdete aj v knihe Náš António.

Jurko, priatelia Ti prišli v sobotu večer zapáliť sviečku, nech tam hore vidíš, že sme Ťa mali radi.

Keby ste mali byť úplne úprimní: čo ste chceli v novembri 1989? Slobodné voľby? Ísť do Viedne? Biľaka a Štěpána za mrežami? Nebyť ako oni? Adidasky? Žiť podľa seba?

Časť našich úspor by mala mať peňažnú podobu. Peňažný zostatok je totiž vysokolikvidné aktívum, ktoré môžete kedykoľvek a bez straty hodnoty vymeniť za čokoľvek iné.

Drahý Juraj. Dnes máš s nami rozlúčku. Pozri sa naposledy, čo Ti tí mnohí ľudia, ktorí Ťa majú radi, napísali.

Ja by som si dovolil dnešnú úvahu na tému, ako asi máme rozprávať o Bohu.

Svoju voľbu Boha musíme vždy znova bolestne potvrdzovať, aby sme mali účasť na blahoslavenstve tých, ktorí nevideli a uverili.

Pri pozeraní Brežnevovho pohrebu v telke mal strach. Odvtedy má hrôzu z komunizmu. Obdivuje Kalmusa a Biľakov pomník by rozbil kladivom.

Helmuta Schimdta som nikdy osobne nezažil, a predsa som mal pocit, že sa poznáme. Spolu s ním odišla jedna veľká epocha.

Stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana hovorí o tom, čo by mali učitelia urobiť, aby bol ich štrajk úspešný. Mali by aktívne vstúpiť do politiky.