Na hraniciach s Gruzínskom stoja masy mladých Rusov, hovorí sa o humanitárnej katastrofe. Tak prrr. Humanitárna katastrofa je tam, kde ju rozsievajú ruské vojská. A volať legitímne utečencami Rusov, ktorí chvatne odstraňujú z áut znak Z, aby ich pustili cez hranice a ešte sa na sociálnych sieťach vyhrážajú Gruzínsku denacifikáciou, tak to je ozaj vtip. Veľmi čierny.

Minulý týden mnoho zahraničních novinářů přijalo tvrzení Hamásu, že Izrael bombardoval nemocnici v Gaze, při které zemřelo kolem 500 nevinných civilistů, jako fakt. A přitom to byla jen další lež.

Keď túto otázku dostalo legendárne rádio Jerevan, odpovedalo: Dobre už bolo. Optimistka – to som ja – povie, že to tak nie je, lebo v tomto zmysle dobre nikdy nebolo. Ale môže byť. A nie že nie.

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.