Asi ste to už tiež niekedy zažili. Máte za sebou dva týždne júlovej dovolenky, ale na začiatku augusta sa vám druhý syn, čo strávil mesiac na skautskom tábore, vracia domov a chcel by zrazu ísť k moru. Vzhľadom na neveľký zvyšok peňazí a dovolenky si stanovíte dve zásadné kritériá. Máte len týždeň voľna a nemáte peňazí na rozhadzovanie.

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Do Slovenských elektrární prišli policajné komandá. V spackanom projekte dostavby Mochoviec ide o to, na kom zostane najviac blata a kto si odskáče stratu.

Keď ste si mobil pred dvoma rokmi kupovali, bol perfektný. Dnes je pomalý, aplikácia sa zapína pätnásť sekúnd a animácie trhajú. Telefonujete a internetujete z neho však stále rovnako. Čo sa teda stalo?

Pri zmienke o smrti nikomu nie je do smiechu. Ale niekedy aj ona dáva dobré pointy. Tu sú dve historické momentky, odľahlé, nesúvisiace, ale v mojej hlave si sadli vedľa seba. Prvá: rok 1953, Rusko. Stalin už stihol povraždiť celú ruskú inteligenciu a v krajine vládne strach, lebo stačí málo a na rade budete aj vy. Vracia sa neskoro v noci domov, zatvorí sa ako obvykle vo svojich komnatách a ako obyčajne, nechce sa nechať rušiť. Pri pokuse ísť na WC ho raní mŕtvica.

Mestský festival je snom každého fanúšika, ktorý ocení fakt, že za dobrou hudbou nemusí cestovať desiatky kilometrov. Keď sa nájde skupina nadšencov, ktorá sa do podobného nápadu pustí práve vo vašej metropole, len ťažko sa dá odolať.

Šnorchlujete v útrobách Mariánskej priekopy, listujete kníhkupectvami, v ruských voľbách ste trhli Putina a včera našli malajzijský Boeing. Dokonalý a plnohodnotný život? Takmer. Nebyť syndrómu zvaného FOMO.

Livio odcestoval a požiadal priateľov, aby sa mu postarali o najdôležitejšiu vec jeho života. Nebolo to dieťa ani domáce zvieratko alebo niečo podobné. Bola to rastlinka marihuany, ktorú bolo treba polievať, aby bola pripravená na výrobu prvých cigariet. Takáto starostlivosť si vyžaduje tých správnych „babysitterov“, ktorí ju dajú za okno, ale tak, aby ju nevideli susedia ani potenciálni bonzáci. Rastlinka to prežila, ale pri návrate domov si jej majiteľ sľúbil, že už nikdy svojho miláčika nenechá v rukách takých novicov.

Milí priatelia. Neviem, či to niekoho bude zaujímať, ale naša kapela ČAD funguje už dvadsať rokov. Hráme tú najextrémnejšiu hudbu, akú si dokážete predstaviť. Niečo na ten štýl, že do automatickej práčky nahádžete kamene, dáte najvyššie obrátky a zapnete odstreďovanie. Vyzerá to, že bubon z práčky už-už vyletí, ale nakoniec to ustojí. Ten hrmot je ohromný. Naša hudobná produkcia je v rámci štýlu na vysokej úrovni. Rovnaký rachot vieme zopakovať s minimálnymi odchýlkami aj stokrát. To sa cení.

Keď idete do New Yorku z letiska JFK taxíkom po Queens Bullevarde popri New Calvary Cemetery, známom z filmu Polnočný kovboj, cez Queensboro Bridge na Manhattane, spievajte si niečo z Bernsteinovej West Side Story.