Počítač, ktorý riadil navigáciu na palube misie Apollo 11 mal 64 kilobytov pamäte a frekvenciu dva megahertze. Tento výkon bol ešte rozdelený na viaceré úlohy. Apollo napriek tomu preletelo 360-tisíc kilometrovú cestu a úspešne pristálo na povrchu Mesiaca. Prečo sa potom dnešný počítač, ktorý je tisíckrát rýchlejší, zasekne pri otváraní dokumentu vo worde? Spomaľujú výrobcovia naschvál naše staršie počítače a mobily, aby sme si kúpili nové?
Je pravda, že plánované zastarávanie je skutočná ekonomická téza, ktorá vznikla na začiatku 20. storočia. Keď začínal byť trh s autami saturovaný, riaditeľ General Motors sa rozhodol, že budú každý rok predstavovať inak vyzerajúci model, aby primali ku kúpe aj ľudí, ktorí už auto majú. S príchodom hospodárskej krízy začalo byť plánované zastarávanie zaujímavá téma, ktorá by mohla pomôcť firmy vytiahnuť z ekonomickej šlamastiky. Žiarovkoví výrobcovia ako Osram, Phillips či General Electric vytvorili kartel Phoebus. Jednou z jeho úloh bolo štandardizovať výdrž žiarovky na 1 000 hodín a tí výrobcovia, ktorých žiarovka vydržala viac, boli pokutovaní.
Kartel sa s príchodom druhej svetovej vojny rozpadol. Ako sa však začali technológie komplikovať, z plánovaného zastarávania sa stalo niečo, bez čoho si nevieme predstaviť život. Technológie sa posúvajú rýchlo, a tak, ako sa zlepšujú čipy, zväčšujú sa aj naše nároky na ne, takže nikdy nie je nič dosť rýchle.
.kolobeh spomalenia
Tento príbeh sa opakuje každodenne po celej zemeguli. Človek si kúpi nový počítač. Ani pridrahý, ani prilacný, taká stredná trieda. Najprv je všetko, ako má byť, počítač fachčí ako dobre premastený stroj. Naštartuje sa za pol minúty a programy sa spustia ihneď po klikutí na ikonu. Ale už po dvoch-troch rokoch to tak nie je. Počítač sa štartuje dlho, zasekáva sa pri bežných činnostiach. Prečo? Žiadny zrýchľovací káblik sa nemohol prepáliť ani motorček na disku sa netočí pomalšie ako kedysi.
Zádrh nastal v softvéri. Kým pred dvoma rokmi bol počítač tabula rasa, dnes sú na ňom desiatky programov, z ktorých mnohé bežia na pozadí alebo sa zapínajú pri štarte. Operačný systém bol pravdepodobne aktualizovaný na novší a náročnejší. Používateľ si to možno ani neuvedomuje, ale počítač zrejme využíva na náročnejšie úlohy – webové stránky sú po troch rokoch technicky náročnejšie. Filmy, ktoré pozerá, sú vo vyššom rozlíšení a súbory väčšie. Vo výsledku je tak počítač objektívne stále rovnako rýchly, ale nám sa zdá oveľa pomalší. A tak si kupujeme nový počítač.
.softvérová sabotáž
Na to, že podobné platí pre počítače a sčasti aj pre autá, sme si už mali čas zvyknúť. Posledné roky sa však tento jav točí aj okolo mobilov, čo často vyvoláva kritické reakcie. Redaktorka New York Times Catherine Rampellová napríklad minulý rok vo svojom stĺpčeku obvinila Apple z toho, že sabotuje svojich zákazníkov. Po tom, ako si iPhone aktualizovala na siedmu verziu systému iOS, konštatovala, že mobil je oveľa pomalší a batéria vydrží oveľa kratšie. Za novú batériu chce Apple 79 dolárov, za nový telefón iba o dvacku viac. Jasný znak toho, že sa ju snaží dotlačiť do kúpy nového zariadenia aj keď to staré bolo donedávna celkom v poriadku.
V skutočnosti len Apple pridal do novej verzie systému efekty a animácie, ktoré zdvihli estetickú úroveň systému, ale zároveň ho aj viac zaťažili. Novšie zariadenia, pre ktoré bol vyvíjaný systém v prvom rade, s tým problém nemali, ale staršie majú. Toto sa deje každý deň aj bez toho, že by sme si to uvedomili. Inštalujeme nové verzie systému a nové aplikácie až do momentu, keď zistíme, že staré zariadenie už nestíha. Nie je to teda žiadna softvérová sabotáž, ale skôr prirodzený vývoj technológie.
.neopravuj to
Prevencia je však jednoduchá. Známe americké príslovie hovorí – ak to funguje, neopravuj to. Aplikovať sa dá aj na počítače či mobily. Ak zvláda môj mobil všetko, čo potrebujem, nie je nutné aktualizovať ho na novšiu verziu softvéru – obzvlášť, ak počúvate, že iní ľudia s vaším zariadením, čo aktualizovali, zaznamenávajú spomalenie. Na malé, bezpečnostné aktualizácie toto pravidlo neplatí, ale na veľké treba dať pozor.
Organizáciám, ktoré sa riadia týmto pravidlom sa niekedy darí dosiahnuť pozoruhodné výsledky a počítače. Vedecké pracoviská, meteorologické stanice či armádne zariadenia napríklad zriedkakedy menia svoje systémy a rovnaké počítače tam môžu fungovať aj dvadsať rokov.
Recept proti opotrebovaniu je aj dobré nastavenie. V prípade mobilov to znamená, že obmedzíte animácie či efekty. Animované tapety alebo šetriče tiež nie sú nič, čomu by sa váš mobil potešil.
Aj keď väčšinou nezáleží na tom, koľko máte nainštalovaných aplikácií, záleží na tom, aké sú. Sú to práve rozličné „pomocné“ aplikácie, ktoré bežia neustále na pozadí a ktoré vedia spôsobiť najviac škody. Inštalovať aplikácie z neoverených zdrojov alebo od neoverených vývojárov sa tiež spravidla nevypláca. Programom treba v nastaveniach povoliť iba to, čo ozaj potrebujú robiť. Jednoduchej hre teda nemusíte povoliť prístup ku kontaktom, GPS aj zasielanie push hlásení. Ušetríte batériu a predídete aj bezpečnostnému riziku.
Mnohí ľudia majú tiež vo zvyku manuálne vypínať aplikácie hneď po ich zatvorení. Toto nemusí byť taká výhra, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Zatvorené aplikácie sa na smartfónoch totiž väčšinou zakonzervujú a nespotrebúvajú zdroje. Naopak, keď používateľ program neustále zapína a vypína, mobil musí urobiť rovnakú operáciu aj desaťkrát za deň. Vypínať natvrdo sa teda oplatí iba keď má človek podozrenie, že aplikácia vykonáva nejakú činnosť na pozadí. Platí to napríklad pre GPS navigácie či niektoré pomocné programy.
.systém nanovo
Aj keď sa počítač či mobil spomalia, neznamená to, že sú do šrotu a treba kúpiť nové. Keď všetko ostatné zlyhá, vhodnou liečbou môže byť preinštalovať systém na zariadení. To je pre elektroniku niečo ako revitalizačná kúra. Dostane sa vďaka nej po softvérovej stránke presne do rovnakého stavu, ako bol pri kúpe. Za predpokladu, že sa medzitým nepokazil disk alebo neodlomil pánt na monitore, počítač bude doslova ako nový.
Človek sa teda zbaví všetkých softvérových nánosov a môže ich nanášať nanovo. Pred reinštaláciou si treba odzálohovať všetky potrebné súbory a po nej ich selektívne vrátiť na miesto. Na moderných počítačoch je reinštalácia našťastie veľmi jednoduchá záležitosť, treba si však dať pozor, aby ste neurobili iba „upgrade“, ale čistú inštaláciu, v opačnom prípade sa vaša činnosť vyhne účinku. Na mobilných zariadeniach je tento úkon ešte jednoduchší, skrýva sa v menu pod označením ako továrenský či výrobný reset alebo „vymazať celý obsah a nastavenia“.
Vhodnou prevenciou proti zastarávaniu je aj udržiavať počítač v čistote. Užitočným pomocníkom môžu byť aj programy, ktoré sme spomínali v .týždni 09/2014, čiže Disk Cleanup a CCleaner (Windows) alebo Disk Utility a OnyX (Mac).
S dodržiavaním jednoduchých pravidiel sa vám môže podariť výrazne predĺžiť životnosť vašej elektroniky, až kým sa nepokazí fyzicky. Už ale nebudete mať dobrú výhovorku na to, aby ste si kupovali nový mobil každé dva roky a kým ostatní budú chodiť so sci-fi komunikátormi, vy budete mať stále paleolitický iPhone. Takže možno je to plánované zastarávanie predsa len na niečo dobré.
.autor je spolupracovník .týždňa
Je pravda, že plánované zastarávanie je skutočná ekonomická téza, ktorá vznikla na začiatku 20. storočia. Keď začínal byť trh s autami saturovaný, riaditeľ General Motors sa rozhodol, že budú každý rok predstavovať inak vyzerajúci model, aby primali ku kúpe aj ľudí, ktorí už auto majú. S príchodom hospodárskej krízy začalo byť plánované zastarávanie zaujímavá téma, ktorá by mohla pomôcť firmy vytiahnuť z ekonomickej šlamastiky. Žiarovkoví výrobcovia ako Osram, Phillips či General Electric vytvorili kartel Phoebus. Jednou z jeho úloh bolo štandardizovať výdrž žiarovky na 1 000 hodín a tí výrobcovia, ktorých žiarovka vydržala viac, boli pokutovaní.
Kartel sa s príchodom druhej svetovej vojny rozpadol. Ako sa však začali technológie komplikovať, z plánovaného zastarávania sa stalo niečo, bez čoho si nevieme predstaviť život. Technológie sa posúvajú rýchlo, a tak, ako sa zlepšujú čipy, zväčšujú sa aj naše nároky na ne, takže nikdy nie je nič dosť rýchle.
.kolobeh spomalenia
Tento príbeh sa opakuje každodenne po celej zemeguli. Človek si kúpi nový počítač. Ani pridrahý, ani prilacný, taká stredná trieda. Najprv je všetko, ako má byť, počítač fachčí ako dobre premastený stroj. Naštartuje sa za pol minúty a programy sa spustia ihneď po klikutí na ikonu. Ale už po dvoch-troch rokoch to tak nie je. Počítač sa štartuje dlho, zasekáva sa pri bežných činnostiach. Prečo? Žiadny zrýchľovací káblik sa nemohol prepáliť ani motorček na disku sa netočí pomalšie ako kedysi.
Zádrh nastal v softvéri. Kým pred dvoma rokmi bol počítač tabula rasa, dnes sú na ňom desiatky programov, z ktorých mnohé bežia na pozadí alebo sa zapínajú pri štarte. Operačný systém bol pravdepodobne aktualizovaný na novší a náročnejší. Používateľ si to možno ani neuvedomuje, ale počítač zrejme využíva na náročnejšie úlohy – webové stránky sú po troch rokoch technicky náročnejšie. Filmy, ktoré pozerá, sú vo vyššom rozlíšení a súbory väčšie. Vo výsledku je tak počítač objektívne stále rovnako rýchly, ale nám sa zdá oveľa pomalší. A tak si kupujeme nový počítač.
.softvérová sabotáž
Na to, že podobné platí pre počítače a sčasti aj pre autá, sme si už mali čas zvyknúť. Posledné roky sa však tento jav točí aj okolo mobilov, čo často vyvoláva kritické reakcie. Redaktorka New York Times Catherine Rampellová napríklad minulý rok vo svojom stĺpčeku obvinila Apple z toho, že sabotuje svojich zákazníkov. Po tom, ako si iPhone aktualizovala na siedmu verziu systému iOS, konštatovala, že mobil je oveľa pomalší a batéria vydrží oveľa kratšie. Za novú batériu chce Apple 79 dolárov, za nový telefón iba o dvacku viac. Jasný znak toho, že sa ju snaží dotlačiť do kúpy nového zariadenia aj keď to staré bolo donedávna celkom v poriadku.
V skutočnosti len Apple pridal do novej verzie systému efekty a animácie, ktoré zdvihli estetickú úroveň systému, ale zároveň ho aj viac zaťažili. Novšie zariadenia, pre ktoré bol vyvíjaný systém v prvom rade, s tým problém nemali, ale staršie majú. Toto sa deje každý deň aj bez toho, že by sme si to uvedomili. Inštalujeme nové verzie systému a nové aplikácie až do momentu, keď zistíme, že staré zariadenie už nestíha. Nie je to teda žiadna softvérová sabotáž, ale skôr prirodzený vývoj technológie.
.neopravuj to
Prevencia je však jednoduchá. Známe americké príslovie hovorí – ak to funguje, neopravuj to. Aplikovať sa dá aj na počítače či mobily. Ak zvláda môj mobil všetko, čo potrebujem, nie je nutné aktualizovať ho na novšiu verziu softvéru – obzvlášť, ak počúvate, že iní ľudia s vaším zariadením, čo aktualizovali, zaznamenávajú spomalenie. Na malé, bezpečnostné aktualizácie toto pravidlo neplatí, ale na veľké treba dať pozor.
Organizáciám, ktoré sa riadia týmto pravidlom sa niekedy darí dosiahnuť pozoruhodné výsledky a počítače. Vedecké pracoviská, meteorologické stanice či armádne zariadenia napríklad zriedkakedy menia svoje systémy a rovnaké počítače tam môžu fungovať aj dvadsať rokov.
Recept proti opotrebovaniu je aj dobré nastavenie. V prípade mobilov to znamená, že obmedzíte animácie či efekty. Animované tapety alebo šetriče tiež nie sú nič, čomu by sa váš mobil potešil.
Aj keď väčšinou nezáleží na tom, koľko máte nainštalovaných aplikácií, záleží na tom, aké sú. Sú to práve rozličné „pomocné“ aplikácie, ktoré bežia neustále na pozadí a ktoré vedia spôsobiť najviac škody. Inštalovať aplikácie z neoverených zdrojov alebo od neoverených vývojárov sa tiež spravidla nevypláca. Programom treba v nastaveniach povoliť iba to, čo ozaj potrebujú robiť. Jednoduchej hre teda nemusíte povoliť prístup ku kontaktom, GPS aj zasielanie push hlásení. Ušetríte batériu a predídete aj bezpečnostnému riziku.
Mnohí ľudia majú tiež vo zvyku manuálne vypínať aplikácie hneď po ich zatvorení. Toto nemusí byť taká výhra, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Zatvorené aplikácie sa na smartfónoch totiž väčšinou zakonzervujú a nespotrebúvajú zdroje. Naopak, keď používateľ program neustále zapína a vypína, mobil musí urobiť rovnakú operáciu aj desaťkrát za deň. Vypínať natvrdo sa teda oplatí iba keď má človek podozrenie, že aplikácia vykonáva nejakú činnosť na pozadí. Platí to napríklad pre GPS navigácie či niektoré pomocné programy.
.systém nanovo
Aj keď sa počítač či mobil spomalia, neznamená to, že sú do šrotu a treba kúpiť nové. Keď všetko ostatné zlyhá, vhodnou liečbou môže byť preinštalovať systém na zariadení. To je pre elektroniku niečo ako revitalizačná kúra. Dostane sa vďaka nej po softvérovej stránke presne do rovnakého stavu, ako bol pri kúpe. Za predpokladu, že sa medzitým nepokazil disk alebo neodlomil pánt na monitore, počítač bude doslova ako nový.
Človek sa teda zbaví všetkých softvérových nánosov a môže ich nanášať nanovo. Pred reinštaláciou si treba odzálohovať všetky potrebné súbory a po nej ich selektívne vrátiť na miesto. Na moderných počítačoch je reinštalácia našťastie veľmi jednoduchá záležitosť, treba si však dať pozor, aby ste neurobili iba „upgrade“, ale čistú inštaláciu, v opačnom prípade sa vaša činnosť vyhne účinku. Na mobilných zariadeniach je tento úkon ešte jednoduchší, skrýva sa v menu pod označením ako továrenský či výrobný reset alebo „vymazať celý obsah a nastavenia“.
Vhodnou prevenciou proti zastarávaniu je aj udržiavať počítač v čistote. Užitočným pomocníkom môžu byť aj programy, ktoré sme spomínali v .týždni 09/2014, čiže Disk Cleanup a CCleaner (Windows) alebo Disk Utility a OnyX (Mac).
S dodržiavaním jednoduchých pravidiel sa vám môže podariť výrazne predĺžiť životnosť vašej elektroniky, až kým sa nepokazí fyzicky. Už ale nebudete mať dobrú výhovorku na to, aby ste si kupovali nový mobil každé dva roky a kým ostatní budú chodiť so sci-fi komunikátormi, vy budete mať stále paleolitický iPhone. Takže možno je to plánované zastarávanie predsa len na niečo dobré.
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.