Za oknom trčí starodávna televízna anténa. Ale je to len maškaráda. Televízny signál v skutočnosti prichádza cez televízny kábel, ktorý ide popod niekoľko striech a nad jednou ulicou. Nelegálny kábel prináša niekoľkým rodinám výber rozprávok, seriálov a muzikálov za niekoľko konvertibilných pesos mesačne. (Ide asi o osem eur mesačne.) O tom, čo sa práve pozerá, rozhoduje iba majiteľ satelitného taniera.

Ako my vlastne rozumieme svetu? Čo o tomto svete vieme? Čo konkrétne rozumieme pod pojmom „rozumieť“? Ako môžeme vedieť, že niečo naozaj vieme? Ktoré naše výpovede o svete sú naozaj výpoveďami o svete a ktoré sú len múdro sa tváriacim bezobsažným blábolom?

Už mám doma na stole pár dní rozloženú krásnu knihu Dany Bořutovej a Dušana Samuela Architekt Jurkovič. Priebežne si v nej listujem a čítam, najmä v časti nazvanej Slovanské kúpele. Koniec týždňa budem totiž tráviť v kúpeľoch Luhačovice, a to vďaka pozvaniu českej centrály cestovného ruchu CzechTourism. Nechystám sa tam iba ochutnávať liečivé luhačovické žriedla, hoci zopár pohárov Vincentky určite vypijem. V prvom rade ma do Luhačovíc ťahá Dušan Jurkovič, najoriginálnejší slovenský architekt.

Toto žlté ovocie sa stalo notorickou súčasťou nášho jedálnička. Je mimoriadne praktické – dobre sa šúpe, rýchlo sa je. Pritom ešte pred sto rokmi sa k banánom v týchto končinách človek dostával veľmi ťažko.

Dvadsať rokov trvala prvá Československá republika a navždy zmenila naše dejiny. Slovenská republika a zodpovednosť za vlastný štát nás mení ešte viac.

V utorok popoludní sa v Prahe objavil sneh. Sibírsky vzduch, ktorý nakoniec dorazil koncom týždňa z Ruska, bol však ešte ďaleko, nad českou kotlinou sa tak rozkladala pochmúrna, no ešte celkom teplá jeseň. Kopu snehu dali na pražský Anděl, niekoľko sto metrov od našich čoraz viac spojených redakcií Lidových novín a MF DNES, priviezť ľudia zo spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá už niekoľko rokov obhospodaruje naše bývalé federálne vreckové veľhory. Vedľa hromady snehu bola aj kabínka najnovšej lanovky Funitel, ktorou sa po desiatkach rokov opäť prepoja všetky zjazdovky na Chopku, v tejto asi najlepšej slovenskej zjazdárskej lokalite.

FILM Konečná uprostred cesty (Réžia: Andreas Dresen, 2011) Nemecko-francúzsky film Andreasa Dresena je ponurý a silný. Hovorí o prítomnosti smrti v našich životoch. V jeho úvode sa hlavný hrdina Frank Lange (Milan Peschel), človek-milión, z dlhého lekárskeho monológu dozvedá, že mu diagnostikovali na mozgu zhubný nádor.

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Poznáme ho ako bežnú a notoricky známu súčasť našej kuchyne. Pričom, keď sa naň pozrieme podrobnejšie, skrýva v sebe osobitú krásu a jeho tvar dodnes fascinuje nielen deti, ale aj matematikov.

FILM O mladých rodičoch 2 (Réžia: Adam Hanuljak, SR, 2012) Slovenský dokumentarista Adam Hanuljak (1980) nakrútil, napríklad, snímku Chránené územie o americkom turné Divadla z Pasáže. V roku 2006 natočil film O mladých rodičoch – spoznali sme jeho prostredníctvom niekoľko celkom mladých mám a otcov zo Slovenska, Česka, Rumunska a Fínska. Páry či jednotlivci to boli dosť rozdielni a boli na začiatku svojej rodičovskej cesty.