Severná Amerika, konkrétne juhovýchodná Virgínia. Lesnatá, drsná, ale nádherná krajina. Po nociach, len za svitu luny, kde-tu na kopcoch vidno svetielka páleníc. Tuhá pijatika, ktorú tam zo všeličoho možného pália, práve preto dostala meno Moonshine. Píšu sa dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia.

O chvíľu bude mať šesťdesiat a už dávno nie je tým stále mladým chalanom z bratislavskej ulice, no keď sa s ním bavíte o hudbe a o jeho milovaných The Beatles, má v očiach nadšenie ako tínedžer, ktorý odohral svoj prvý koncert. Miro Žbirka.

J. K. Rowlingová vydáva svoju prvú knihu pre dospelých. Je to autorka, ktorá vrátila deťom do rúk knihy a oživila vydavateľský priemysel tak, ako sa to pred ňou nepodarilo nikomu. Podarí sa jej zopakovať úspech románovej série o Harrym Potterovi?

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Francúzsky kraj Sologne je plný jablkových sadov. A práve v tomto kraji vznikol koláč, ktorý niektoré naše gazdinky volajú obrátený jablkový, no celý gurmánsky svet ho pozná pod trochu záhadným názvom Tarte Tatin.

Reggae je u nás vo všeobecnosti považované za hudbu, ktorá symbolizuje pohodu, slnko, kososové orechy, marihuanu a pláž. No v skutočnosti ide o viac. Príbeh reggae je zároveň príbehom túžby Jamajčanov, dodnes zápasiacich so všetkými neduhmi tretieho sveta – chudobou, násilím a drogami.

Nikde na svete som nevidela spoločnosť, v ktorej by si ľudia navzájom finančne pomáhali tak ako tu, v Nepále. Aj tí chudobní. Kade chodím, počúvam šialené príbehy. Môj kamarát Buddha mi na otázku, kde je tak dlho jeho mama, odpovedal: „Momentálne pracuje v Ománe. Nezarába veľa, len 100 eur mesačne ako upratovačka.” „Ale veď toľko sa dá zarobiť aj tu, tak prečo je tam?” pýtam sa nechápavo.” No, lebo bratranec ju uviedol ako ručiteľa, keď si požičiaval peniaze v dedinke, odkiaľ pochádzame, aby mohol začať nový život v Hongkongu.” Ešte stále to neviem pochopiť. „Ručiteľa?

Uhersko-hradišťská Filmovka je v mnohom podobná trenčianskej Pohode, len v tomto prípade nejde o hudbu a stretávanie sa so známymi, ale o hodiny strávené v prítmí dusných kinosál sledovaním výnimočných filmov. Donedávna možno neznámych, zabudnutých či nedocenených, no tento rok predovšetkým dlhých, smutných a mrazivo realistických.

Katechizmus ma učil farár Hromník. Starý pán v starom byte na Námestí Svätej Anny, vtedy to bolo námestie najsvätejšieho Gottwalda, zvláštne, že nikdy to námestie po ňom nikto nevolal. Typovo by sa pán Hromník hodil do Mena ruže. Aj som sa ho trochu bál, ale občas ukázal aj prívetivú tvár a spomínam na neho ako na dobrého človeka. Pred svadbou nás mal na starosti páter Hubert. Starý mních v Pezinku. Úžasný muž. Celý život v kláštore, ale akoby poznal tajomstvá života v celej jeho šírke. Bohoslužbu na našom festivale má už tri roky na starosti otec Antonio. Anton Srholec. Zázračný muž.

Pamätáte sa ešte, čím všetkým ste chceli byť ako dieťa? A ako to dopadlo? Nechceli by ste si vyskúšať niečo nové aspoň na chvíľu? Obetujte tridsať dní svojho života a pokúste sa v ňom aspoň jeden zvyk zmeniť.