Zazvonil mobil, ohlásil sa .týždeň. Trochu ma to zmiatlo, no keď hlas v mobile povedal, že týždenník .týždeň, bolo mi to jasné – chcú od mňa predplatné. Hlas v mobile ma však prekvapil: Napísali by ste, prosím, pre nás pár slov o tom, čo je potrebné na to, aby šesťdesiatnik, ktorý sa nevie zmieriť s návrhom, že by mal odísť do dôchodku šesťdesiatdvaročný, bol optimistický, svieži a plný energie, akým ste vy a nemal by mentálny problém povinne pracovať do dôchodku o pár rokov dlhšie?

Prvé vily na našom území postavili už pred vyše 1 700 rokmi. V stredoveku sa na tento typ bývania zabudlo. Skutočne prekvitať začali vily v prvej polovici 20. storočia, až kým nezačali vládnuť komunisti. Tí sa síce nasťahovali do víl, ale pre ľudí stavali paneláky. Až posledné dve desaťročia sa u nás opäť stavajú vily v pravom zmysle slova. Teda ako kvalitné a luxusné bývanie pre ľudí s dobrým vkusom a lepšími finančnými možnosťami.

Rozhovor s Markom Soloninom prináša riziko, že čitateľ, dojatý niektorými odsekmi a racionálne presvedčený inými, mimovoľne akceptuje aj tie, ktorým, obávam sa, chýba dostatočná zdokumentovanosť a testovateľnosť, a ani z tých ostatných nutne nevyplývajú.

Tak sme sa dočkali. Po dvoch mesiacoch diskusií o tom, z čoho a o koľko zaplatíme viac daní a odvodov, odhalilo ministerstvo financií aj plán úspor.

Akcia R bola 29. augusta 1950 demonštráciou sily moci komunistickej totality. Spomienkové a ďakovné stretnutie v kňazskom seminári v Badíne 29. augusta 2010 bolo po šesťdesiatich rokoch demonštráciou lásky tých, ktoré nezabudli a bez zatrpknutosti odpustili.

Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák tvrdí, že zo všetkého najviac sa potrebuje svojej práce vzdávať. Nesmie sa na ňu pútať, k tomu, čo sa mu podarilo ani čo sa nedarí. Preto medituje, modlí sa a odchádza do samoty.

Čau Emil, čítam noviny a zabávam sa. Búranie sôch. O tom som ti písal. Ale nenapadlo mi to, čo som sa dočítal v novinách. Bolo tam napísané, že búranie sôch je veľmi nekultúrna tradícia. S tým súhlasím, preto som navrhol, aby sa stavali sochy zvieratám, že tie nikomu nevadia. A bolo tam ešte napísané, že dnes sa sochy nebúrajú len z ideologických dôvodov, ale len tak.

Kým Európa väzí v kríze cirkví, Spojené štáty americké neotrasiteľne ľpejú na svojej viere. Len málo rozdielov medzi Európou a Amerikou je takých trvácnych ako „Božia priepasť“.

Bežím ulicami Káthmandú a chytá sa ma panika. Panika stresová aj panika úzkostná. Sú dve druhy paniky. Tá, keď nestíhate niečo strašne dôležité a už je to piata strašne dôležitá vec v ten deň, čo ste nestihli, a potom panika, že už takto ďalej nemôžete, svet sa isto teraz hneď zrúti, všetci vás opustia, nikdy vám nebude dobre a prinajlepšom hneď zomriete – nie, nemýlte si to s depresiou, alebo sebaľútosťou – patrí to ešte do rodiny paník.

Poľský miliardár Tadeusz Golebiewski je jedným z tých ľudí, ktorí si v posledných dvadsiatich rokoch robia, čo chcú. Po celej krajine sa stal známym v deväťdesiatych rokoch, keď kúpil starý komunistický hotel v Mikolajkách pri Mazurských jazerách a zrekonštruoval ho do podoby obrovského štvorhviezdičkového luxusu s konferenčnými sálami, akvaparkom, všetko v mramore, zlate a prepychu.