Keď sa po štyroch rokoch zmení vláda a vy máte pocit, že to bude lepšie, musí nastať rozčarovanie. Musí. Mnoho vecí totiž nezáleží na politikoch, zároveň, žiaľ, veľa vecí áno. Príliš veľa vecí. Keďže máme slobodné voľby iba krátky čas, iba päť normálnych volebných období, nie sme zvyknutí na to znovuobjavovanie, že aj tí sympatickejší sú stále len politici so všetkým, čo k tomu patrí – aj v kladnom slova zmysle. A preto to často preháňame.

V minulom čísle bola reč o slovenských filmoch, ktoré budú uvedené na tohtoročnej prehliadke Jeden svet (23. až 28. novembra, Bratislava). Pozrime sa teraz na tie slovensko-koprodukčné a bratské české.

Kto je Keli Carender? Nie je to líderka hnutia Tea Party, pretože Tea Party lídrov nemá. Aspoň nie oficiálnych. Ale rozhodne je to asi najznámejšia tvár hnutia, je jeho zakladateľkou (hoci aj tých, ktorí by sa za zakladateľov dali považovať, je viac). Sama pozíciu líderky odmieta – „je tu tisíc lídrov,“ hovorí.

Súčasná vláda je zameraná najmä na riešenie domácich tém, koalícia rokuje o tom, kde a ako šetriť a koho kam posadiť, prípadne odvolať. Svet však začíname zaujímať aj niečím iným.

Pred sto rokmi sa narodila Agnes Gonxhe Bojaxhiu, ktorú celý svet pozná pod menom Matka Tereza. Krehká žena s tisíckou vrások na tvári udivovala svojou duchovnou silou. Len pred niekoľkými rokmi jej listy odhalili temnotu, ktorú nosila vo svojom srdci.

Aj napriek tomu, že som muzikantka, zvádza ma to k sentimentálnemu tvrdeniu, a to, že niet krajšieho zvuku ako jarný štebot vtákov. Nedá sa to však, pustiť ho z ezoterickej pásky.

Počúvame to odmalička. Dobré časy už boli. Najskôr nás to baví, chceme o tých časoch počúvať. Potom nás to otravuje, najmä ako argument dospelých pri debatách v puberte. Potom nám je to smiešne. Chvíľu si to nevšímame. A potom prvýkrát použijeme zaklínadlo „to my, keď sme boli mladí, to boli časy...“ a sme tam.

E-mailom mi prišla pozvánka do kina. Ak nebude mať tento film dosť divákov, stiahnu ho z programu, píše sa v ňom. Poškodí to tých, ktorí u nás takpovediac podviedli politický prevrat.

Rekordne nízky počet mŕtvych. V takomto zvláštnom spojení bulvárnych a záporných slov začiatkom roka prebehla médiami nečakane pozitívna správa. Je to tým, že jazdíme v čoraz bezpečnejších autách, alebo napriek tomu?

Dlhých 20 rokov šéfoval vládnej legislatíve, poznal ho každý minister a azda ako jediný topúradník prežil všetky tri Mečiarove, dve Dzurindove aj Ficovu vládu. Až kým nenarazil na Sulíka. Zoznámte sa – Štefan Grman.