Spomínam si najmä na naše prvé stretnutie s Dr. Motejlom. Bolo to v roku 1981, keď našich zavreli.

Nový preklad z Manguelových textov sa volá Knihovna v noci. Prečo v noci? Ako s knižnicou súvisia mýtus, ostrov, priestor či domov? Súvisia s ňou nevyhnutne, historiograficky, pocitovo i celkom voľne.

Juuuj, veľmi sa teším na priamy prenos z finále Eurosongu v Oslo v sobotu 29. mája na Rádiu FM! Už len dúfam, že naše horehronské želiezko v ohni utorkového semifinále zaboduje a do finále postúpi. Hádam aj nejakú tu SMS by som poslala, keby sa dalo zástupcovi svojej krajiny, ale žiaľ, hlasovať môžeme len za tých, čo s nami v príslušnom semifinále súperia. Musím sa teda spoľahnúť na to, že tá balkánsky znejúca harmónia oslní srbských, albánskych, macedónskych či gréckych divákov, pretože Horehronie jednoducho vo finále nesmie chýbať!

Joseph Ratzinger sa nechcel stať pápežom. Ešte počas života Jána Pavla II. chcel odstúpiť z vedenia Kongregácie pre náuku viery, stiahnuť sa do úzadia a viac písať a prednášať.

Emil, ďakujem Ti za veľkonočný pozdrav, aj keď si mi ho poslal trochu predčasne, lebo do Veľkej noci ešte zopár dní zostáva, ale aj tak ma potešilo, že si si na mňa spomenul, hoci neviem, prečo si vybral pohľadnicu s nápisom Veľa vody!, ako keby na Veľkú noc mali polievať mňa.

Nikdy ma neprestalo fascinovať to krátke obdobie našej spoločnej československej histórie, Benešova Tretia republika, povojnové Československo.

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Čau, Emil, prepáč, že Ťa zdravím takto moderne, ale tento pozdrav sa už ujal aj u nás v starobinci. Už nikto nezdraví ahoj, nazdar, alebo servus. Každý zdraví čau. Aspoň takto sa omladzujeme, keď ináč to už nejde. Každý utorok máme povinnú lekársku prehliadku, ktorá pozostáva z toho, že lekárka sa nás opýta, či sa cítime dobre.

Decembrové odovzdávanie Nobelových cien je vždy dobrou príležitosťou dozvedieť sa niečo zaujímavé o významných objavoch, ktoré zmenili naše porozumenie svetu. Nebolo to iné ani tento rok.

V portrétnej fotografii sa Matúš Zajac usiluje o postihnutie topografie nezmapovateľných tvárí, ale aj o ľudskú krajinu nášho okolia.