Prezidentské voľby budú o trištvrte roka a stále ide o hru s viacerými neznámymi. Otázni sú ešte jeden až dvaja kandidáti a aj rozhodnutia viacerých strán.

Bola sobota, rezervácia auta, ktorým som mal ísť na reportáž do vojnových zón konfliktu z deväťdesiatych rokov, Vukovaru a Osijeku, sa ukázala ako neplatná, a iné auto sa začiatkom prázdnin požičať prakticky nedalo. A tak som prišiel na záhrebské hlavné nádražie, čo je krásna uhorská secesná budova, a kúpil som si lístok do Rijeky. Cesta mala trvať štyri hodiny, ale pred odchodom jediného a posledného vlaku, čo šiel naspäť, mi zostávalo päť hodín na prehliadku prístavu, ktorý mal pre mňa mystický rozmer.

V historickom centre Sarajeva vládne idylka, známa z miest okolo Stredozemného mora. Ľudia korzujú, popíjajú kávu a turisti nakupujú suveníry na čaršiji – v mestskom jadre, postavenom v štýle osmanských miest. Turistov je tu viac než domácich. Väčšinou Turci v usporiadaných zástupoch.

Keď sme na konci deväťdesiatych rokov pripravovali monografiu o slovenskej architektúre 20. storočia, kolega Matúš Dulla kdesi objavil knihu komunistického prezidenta Zápotockého s názvom Po staru se žít nedá aj jeho zľudovenú verziu „Se starou se žít nedá“.

Batožina zaparkovaná v rohu, drobné darčeky, ktoré cestovali v nej, už v rukách kamarátov a príbuzných. Anekdoty, keby išlo len o ne, budú potrebovať viac času. Je ich toľko, že by som mohla stráviť zvyšok života rozoberaním detailov. Tak už som späť. A začínam si uvedomovať, že svojráznosti Kuby sa za tri mesiace, čo som tu nebola, sotva zmenili.

Novinárka a spisovateľka Irena Brežná je pôvodom Slovenka, od roku 1968 žije a pracuje vo Švajčiarsku. Bola vojnovou korešpondentkou, iniciovala humanitné projekty v Guinei i v Čečensku. Celý život je na voľnej nohe, kríza v médiách ju prinútila písať beletriu.

Pred pár rokmi som v jednom z týchto stĺpčekov spomínala svojho kamaráta Austrálčana, buddhistického mnícha, ktorý žije v obrovskom kláštore v Indii medzi tisíckami tibetských mníchov (bolo to niekedy v januári alebo februári 2011). Stretla som ho v indickom meste Bodhgaya, kam prišiel s kamarátom z kláštora meditovať pod Buddhov strom. Ja som tam bola písať svoju knihu.

Siedmeho a ôsmeho júna bude na Divokej vode pri Čunove festival Wilsonic. Hoci stále v katastri mesta, elektronika, klávesy aj (veľmi hlasné) gitary budú prvýkrát znieť v prírode.

.otázka z minulého týždňa Chcete sa zahrať na Mendelejeva? (To je tá otázka.) Ak áno, skúste ísť na stránku www1.umn.edu/ships/modules/scimath/mcards.htm, vytlačte a vystrihnite si kartičky, ktoré tam nájdete, a pokúste sa v nich nájsť nejaký systém podobne, ako to urobil Mendelejev. Príjemnú zábavu.

Rozbitá opozičná scéna si žije čulým životom, ktorý však málokoho zaujíma. Alebo ste si skutočne všimli, akú „strategickú dohodu“ uzavreli minulý týždeň exkádehák Daniel Lipšic a exsaskár Jozef Kollár?