Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ide o bábätká

.andrej Mentel .časopis .týždeň vo svete

V historickom centre Sarajeva vládne idylka, známa z miest okolo Stredozemného mora. Ľudia korzujú, popíjajú kávu a turisti nakupujú suveníry na čaršiji – v mestskom jadre, postavenom v štýle osmanských miest. Turistov je tu viac než domácich. Väčšinou Turci v usporiadaných zástupoch.

Navštevujú miesta, ktoré postavili či založili ich predkovia. Rakúsko-uhorská časť mesta ich vraj zaujíma len ako koridor medzi dvoma osmanskými pamiatkami. Sú kultivovaní, dámy zvyčajne s hidžábmi na hlavách, páni v dlhých nohaviciach a slušných košeliach. Od dobrodruhov zo západnej Európy, ktorí tu očakávajú Divoký východ, ich človek rozozná už z diaľky.
Druhou skupinou turistov sú nostalgici. Tí bežní spomínajú na zväzovú Juhosláviu v niektorom z  klubov s portrétmi maršala Tita a heslami Bratstvo i jedinstvo. Tí ešte nostalgickejší sa prechádzajú po Latinskom moste, kde nám zabili Ferdinanda.
Lenže mesto tvoria najmä obyvatelia. Ako sa tu nazývajú, Sarajke i Sarajlije. Posledné tri týždne im preteká pohár trpezlivosti a stretávajú sa pri protestoch na Marinom Dvoru, pred parlamentom. Parlament Bosny a Hercegoviny totiž od prvej štvrtiny tohto roka vydal päť zákonov (parlament Srbska ich za ten čas vydal 70). Od februára poslanci nie sú schopní vydať zákon o rodných číslach, takže deti narodené odvtedy oficiálne neexistujú. Tie, ktoré potrebujú urgentnú liečbu v zahraničí, bez rodného čísla nedostanú pas a bez neho nemôžu opustiť krajinu. Trojmesačnú Berinu, ktorá potrebovala súrnu operáciu v Belehrade, stála neschopnosť úradov život. Druhé dievčatko sa už pod tlakom verejnosti podarilo dostať na kliniku do Tübingenu, kde sa podrobilo transplantácii kostnej drene.
Občania zatiaľ protestujú pokojne, hrá hudba a rozdávajú sa čerešne. Sú tu mladí aj starší, anarchisti s fialovými vlasmi aj dievčatá s hidžábmi na hlavách, Srbi aj Bosniaci. Ide im o budúcnosť, nie o kriesenie nacionalistických zombií.

Andrej Mentel je sociálny antropológ, bežne bývajúci v Bratislave, toho času sa zdržiava na výskume v Bosne. Zaujíma ho najmä to, prečo ľudia rozmýšľajú tak ako rozmýšľajú.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite