Kníže Karel Schwarzenberg hovorili v klube na Národní v Prahe o 17. novembri 1989. Pár metrov odtiaľ si tento sviatok pripomínali pražské rodiny s deťmi.

Deti pristupujú k matematike väčšinou s nadšením. Ale niekde po ceste sa stane, že sa im znechutí. Možno preto, že od určitého momentu jej prestanú rozumieť. Boli týždeň doma choré s angínou alebo učiteľ prebehol látku prirýchlo, alebo pol roka suplovala matematiku dejepisárka. Mohli by sme po¬vedať, že im ušiel „matematický vlak“.

Ženy, deti, otcovia, matky - tí všetci majú svoj "medzinárodný deň". V sobotu, 17. apríla máme deň my hudbomilci. Teda, presnejšie povedané, naše obchody.

Pred 60 rokmi zomrela vo väzení Emma Olbrichová. O jej životnom príbehu píše Veronika Lagová vo svojej knihe Smrť za mrežami. Pochádzala z desiatich detí z rakúsko-moravskej rodiny. Od svojich 13 rokov žila na Slovensku, na fare, kde sa ich rodina počas prvej svetovej vojny usadila. V čase druhej svetovej vojny zamerala Emma svoju pozornosť na prenasledovaných ľudí židovského pôvodu. Tým, ktorí sa ukrývali v Borskom Svätom Mikuláši a okolitých dedinách, nosila jedlo z fary. Zabezpečila tiež úkryt miestnemu lekárovi s manželkou a ich dcéru neskôr odviedla k svojej sestre do Cerovej, kde sa až do skončenia vojny skrývala.

Kým niektorí podnikavci zakladajú startupové firmy, Čech Vít Jedlička si medzi Srbskom a Chorvátskom založil rovno svoj vlastný „startup-štát“. Hoci jeho Liberland pôsobí na prvý pohľad ako politická recesia, takýchto iniciatív bude v 21. storočí zrejme pribúdať.

Napadla mi poľská jazda. Teda vždy, keď idem od Naschmarktu smerom k Mumoku, myslím na to, ako sa tureckí velitelia čudovali, prečo viedenský vinohradníci klčujú vinice na kopci v dňoch, keď sa tureckí zákopníci nebezpečne približovali vykopanými šachtami k múrom Viedne s úmyslom vyhodiť ich do vzduchu. Nedošlo im to zrejme ani v to ráno, keď sa na svitaní zjavili na vrchu kopca tisíce okrídlených jazdcov. Ich brnenia a prilby a hlavne obrovské krídla akoby horeli v žiare vychádzajúceho slnka.

Rozprávanie o tom, čím si prechádzajú deti, ktoré sa stali obeťami týrania, zneužívania a zanedbávania, ako to môže ovplyvniť ich ďalší život a ako im môžeme pomôcť. Hostia: psychológovia Ivan Leitman a Róbert Braciník, psychiater Jozef Hašto, pediater Marián Fedor. Moderoval Peter Ničík.

V kníhkupectve Artforum bola pri príležitosti vydania knihy Trápenia so školou od Daniela Pennaca diskusia o učiteľoch a deťoch. Hosťami boli: Gabriela Herényiová školská psychologička, Vlado Burjan bývalý učiteľ, šéfredaktor časopisu Dobrá Škola a Peter Paľaga geograf, bývalý podnikateľ, dnes učiteľ na ZŠ. Moderoval PAvel Sibyla.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Podpísané, čo ďalej? Minulý týždeň podpísali s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode tri krajiny, ktoré boli v 20. storočí súčasťou Sovietskeho zväzu: Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Túto dohodu v novembri minulého roku odmietol vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč, keď sa podriadil Rusku.