Bol studený parížsky január minulého roku, dve hodiny po polnoci, keď na Rue La Fayette v budove Kurdského informačného centra objavili tri mŕtve telá. Tri kurdské ženy, prevŕtané viacerými guľkami. Záhadná vražda, stále nevyriešená, vyvoláva otázniky, ktoré rezonujú aj dnes.

Svitalo. Prudký lúč slnka z poodtiahnutého závesu ma nemilosrdne prebudil z dlhého spánku. Spolu so zvukom mora, detí, hrajúcich sa na pláži, a kikirikajúcich kohútov mi pripomínal, kde to som. Na mojom najobľúbenejšom mieste tejto planéty. Vybehla som sa presvedčiť o tom na bambusový balkón jediného hotela v dedinke umiestnenej medzi palmami, priamo na pláži. Na prekrásnej pieskovobielej pláži. Na rozprávkových Filipínach.

Licenčná rada udelila RTVS sankciu za to, že vo viacerých reportážach o Ukrajine nedodržala princípy objektívnosti a nestrannosti.

Tak teda Karlove Vary. Prvýkrát v živote do najznámejšieho kúpeľného mesta v širokom okolí (podľa niektorých v celej Európe), prvýkrát na „áčkový” filmový festival.

Kam sa pozrieme, všade sa o nich zhusta píše, bloguje, tisícky zúfalcov sa pokúšajú nájsť ten naozaj pravý recept, ktorý vždy nabetón vyjde. Odkiaľ sa však zobralo toto parížske pusinkové šialenstvo?

Len dve a pol hodiny cesty (asi 200 km, na kanadské vzdialenosti teda za rohom) z Ottawy na východ leží najväčšie mesto Québecu – Montreal. Oproti hlavnému mestu Kanady je to trocha iný svet. Až do polovice októbra býva zvyčajne v Kanade nádherná a teplá jeseň, keď môžete obdivovať farebnú škálu miestnych javorov. Má ich aj toto veľkomesto.Montreal totiž veľkomestom naozaj je, na rozdiel od Ottawy, ktorá je rozťahaná, ale veľkomestského ducha nemá. Nájdete tam mrakodrapy v centre, starý prístav s historickými budovami, množstvom parkov, galérií, múzeí a dosť etnicky aj jazykovo zmiešaných štvrtí s osobitným charakterom.

Nedávne pápežské interregnum a následné konkláve ukázalo potrebu re-formy aj reformy kardinálskeho kolégia. Keď 28. februára abdikoval Benedikt XVI., kolégium bolo zvláštnym zborom voliteľov. Takmer 20 percent jeho členov nemohlo podľa vlastných pravidiel voliť a iba osem kardinálov-voliteľov bolo mladších ako 65 rokov. A polovica z nich boli Američania, kardináli Burke, DiNardo, Dolan a Harvey.

Chuck Norris vraj presvedčil svoju babku, že nie je hladný. Ja som minulý týždeň presvedčil babku mojej ženy v drevenici na svahu ukrajinských Karpát, že si nedám domácu pálenku. Inak sa oslava jej 82. narodenín zaobišla bez ďalších veľkých incidentov, hoci sa zúčastnili aj strýko, temperamentom a postavou miestny Nikola Šuhaj lúpežník, či 90-ročný sused dávajúci k dobru historky, koľkých Rusov za vojny postrieľal. (Gréckokatolícki Huculi vnímali Nemcov najskôr ako osloboditeľov spod ruského a pravoslávneho jarma.)

Prvé kroky po Sarajeve ma sprevádza výzva na modlitbu z okolitých minaretov. Okolo synagógy a pravoslávneho chrámu mierim ku Katedrále najsvätejšieho srdca Ježišovho. Zvony odbíjajú šiestu, keď nachádzam prvú sarajevskú ružu. Po obliehaní naplnili ľudia stovky kráterov po bombách, kde zahynuli ich susedia, červenou živicou. Väčšina týchto upomienok, ktoré vyzerali ako kvety, zmizla počas rekonštrukcií. Už štyri roky však skupina aktivistov obnovuje na výročie nezávislosti 6. apríla zvyšné dva tucty ruží. Aktivistky Alma a Nina hovoria, že preto, aby sa na tú vojnu nikdy nezabudlo.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.