Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pivo, rum, balut

.ľubica Belhadjová .časopis .týždeň vo svete

Svitalo. Prudký lúč slnka z poodtiahnutého závesu ma nemilosrdne prebudil z dlhého spánku. Spolu so zvukom mora, detí, hrajúcich sa na pláži, a kikirikajúcich kohútov mi pripomínal, kde to som. Na mojom najobľúbenejšom mieste tejto planéty. Vybehla som sa presvedčiť o tom na bambusový balkón jediného hotela v dedinke umiestnenej medzi palmami, priamo na pláži. Na prekrásnej pieskovobielej pláži. Na rozprávkových Filipínach.

Na Filipínach si vždy nájdem aj takú maličkú ázijskú Európu. Ľudia hovoria po anglicky, sú kresťania a  každý večer v kruhu blízkych nekresťansky popíjajú. Popíjajú rum, pivo, alebo rovno oboje. Veď hovorím, takmer ako doma v Európe. Ale aby som nezabudla, že moja ázijská Európa je predsa len ázijská, Filipínci si k tomu pivu kúpia od vykrikujúceho pouličného predavača tucet vajíčok. Takých špeciálnych kačacích vajíčok. Volajú sa balut a domorodí Filipínci ich maškrtia pre kačací zárodok, ktorý sa nachádza pod škrupinkou. Ten posolia, polejú octom a už si len pochutnávajú na nutričnej polievke s príchuťou peria a zobáčika v ranom vývoji. A tak, ak sa turista večer pustí do reči, alebo nebodaj do rumu s domácimi, je viac než pravdepodobné, že ďalšie ráno sa zobudí na zlý pocit. Teda na hlasné kohúty, na horúčavu a na pocit, čoho strašného sa to pod vplyvom noci dopustil. Zjedol kačací zárodok, balut.
A takto veselo sa na Filipínach žije pre každý deň, pre prítomnosť. Niekedy v nepredstaviteľnej chudobe, ale vždy pozitívne. Ešteže je to tak. Pretože zemetrasenia a tajfúny sú tu na dennom poriadku. Naposledy mi príjemné januárové obdobie sucha prišiel pokrstiť historicky prvý tajfún v mesiaci januári. A to sa väčšina krajiny ešte nespamätala z novembrového najsilnejšieho zaznamenaného tajfúnu na svete, z tajfúnu Haiyan. Zabil viac ako 6 000 ľudí. Milióny ostali bez domova a spod trosiek ešte v januári vykopávali nezvestných. Ale či je po tajfúne, alebo po zemetrasení, Filipínci v sebe nájdu dostatok nádeje a sily na ten žiarivý, nákazlivý úsmev. Nevediac, čo ich čaká zajtra. Vďační za každú ulovenú rybu, za vypestovanú ryžu, za každý nový deň.

Ľubica Belhadjová/
Autorka študuje ekonómiu a čínštinu, žije na juhu ostrova Taiwan. Vo voľnom čase cestuje a píše, najmä o dojmoch a o zážitkoch z dobrodružných výletov po juhovýchodnej Ázii.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite