V predvečer 70. výročia SNP mala v Divadle Aréna premiéru inscenácia Povstanie. Tvorí ju desať scénických obrazov od siedmich autorov. Režisérka Sláva Daubnerová z nich vytvorila znepokojivé, v mysli dlho pretrvávajúce divadlo.

Naše malé zmeny na tento rok nebudú len samá pozitívna psychológia a pomáhanie druhým. Kým sa nenaučíme hovoriť NIE, všetky ostatné rady sú zbytočné. Nebudeme mať totiž na ne čas.

Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Minister práce ohlásil ambiciózny plán, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od nového roku. Plánuje zvýšiť minimálnu mzdu z 352 eur na 399 eur, no zároveň znížiť odvody zamestnávateľom tak, aby ich mzdové náklady nevzrástli.

Juhannus je vo Fínsku najväčší sviatok po Vianociach a je aj v kalendári. Sviatok svetla, pôvodne zasvätený ,ukkovi’, pohanskému bohu búrky, ale aj počasia a úrody. Mesto stíchne a kto môže, ide na chatku. Naozaj na chatku, lebo fínske chaty sú malé a skromné. Fíni tam dokážu žiť bez televízie i vodovodu. Ale nie bez sauny. A Juhannus je najmä sviatkom sauny. Sauna sa zohreje a udržuje sa horúca takmer celú noc. K tej svätojánskej patria brezové vetvičky, symbol zdravia.

Zlaté vajce, zlaté rúno, zlatá harfa aj hus, zlaté vlasy i šaty, zlatý poklad, prsteň aj pero a ako vrchol zlatý zámok. Zlatom sa to v rozprávkach len tak hemží. Malé deti tak vedia, že znakom bohatstva a dobrého spoločenského postavenia je žltý kov a veci z neho vytvorené.

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.

My, čo sme zažili prvý ročník Tatlinovho šepotu v Havane, nikdy nezabudneme na tú minútu slobody pred mikrofónom, ktorá nás stála roky úradných urážok a perzekúcii. Celý podnik vznikol pre to, aby obnovil umenie performancie. Ale tentoraz sa mal uskutočniť na Námestí revolúcie, aby reproduktory zachytili väčšie počty Kubáncov. V predvečer 30. decembra som sa rozprávala s organizátorkou Taniou Bruguerovou, bola už vyčerpaná, hlas mala chrapľavý, cítila, že klietka okolo nej sa začína zatvárať. Všetko svedčilo o tom, že politická polícia jej nedovolí dostať sa na Námestie a represie zasiahnu aj ľudí, ktorí sa k nej budú chcieť pripojiť.

„Humor je najkratšia cesta jedného človeka k druhému“. Tvrdil počas svojho života George Wolinski, zavraždený člen redakcie Charlie Hebdo. V čase útoku mal osemdesiat rokov. V Echu24 je vyfotený s karikatúrou holej ženy, ktorej rozkrok značí dvojité v – podpis autora. Títo ľudia pestovali humor ako životný štýl. Boli to bohémi, umelci a veľkí sympaťáci. Slúžili karikatúre, tomu hara-kiri umeniu skratky, vyšľahali ju na maximum a keď hrozila odplata za to, čomu celý život verili, necúvli.

Aký je štát hospodár a vlastník v súvislosti s predraženými nákupmi v zdravotníctve, už vidí každý. Nikoho netrápi, že v kultúre sa deje presne to isté. Tíško a spokojne tu prežíva ten istý, socialistický kultúrny model, kde sa plytvá a korumpuje rovnakými miliónovými sumami. Z daní nás všetkých platíme kultúru ako jeden obrovský, betónový moloch, s ktorým si nikto netrúfa pohnúť. Od čias Novembra tu nebol jeden minister kultúry, ktorý by priniesol do financovania kultúry systémové zmeny. Nie občan, kultúru u nás robí výhradne štát a jeho úradník.