L. Kováč, Pišút, Slobodník, Kučera, R. Kováč, Paška, Harach, Slavkovská, Ftáčnik, Ponický, Fronc, Szigeti, Mikolaj, Jurzyca, Čaplovič. Ministrov školstva od decembra 1989 by mali problém vymenovať spamäti aj ministerskí úradníci. Dušan Čaplovič však bol v čomsi výnimočným ministrom. Od nástupu do funkcie v apríli 2012 sa mu podarilo k školstvu pritiahnuť pozornosť verejnosti, a to prakticky po prvý raz za posledných 25 rokov. Vrcholom tejto pozornosti bol štrajk učiteľov na jeseň 2012 a isté sympatie verejnosti s učiteľským stavom.

Zdanlivým detailom dohody z Minska o Ukrajine je otázka, či Merkel a Hollande rokovali „za seba“ – teda za Nemecko a Francúzsko – alebo za celú EÚ. Skutočnosť je trochu iná.

3. februára 2015 zomrel ako 55-ročný slovenský jezuita František Šatura. Hoci v roku 1984 ukončil štúdium matematickej informatiky UK v Bratislave, už počas štúdií bol organistom v Stupave a k jezuitom tajne vstúpil v roku 1987. Prvé sľuby zložil v júni 1989, už v roku 1990 ho predstavení poslali do Ríma na štúdium teológie. Počas štúdií sa venoval telesne postihnutým a pastorácii väzňov. V roku 1995 pokračoval v štúdiu v Mníchove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1996, od roku 1998 vyučoval filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

V poslednom období sa u nás často skloňovalo slovo veda a výraz „vedecké výsledky“. Veď výsledky sú takým drobným, no zato vplyvným bôžikom súčasnosti.

Stretla som vo výťahu susedku, vymenili sme si pozdrav, stratili vetu o počasí a o tom, či do skladu na rohu ulice došli vajíčka, alebo nie. Boli sme iba na šiestom poschodí, keď mi susedka, povzbudená intimitou výťahovej kabínky, povie, že sa vďaka mne môže pozerať na kolumbijskú telenovelu. Vôbec som tomu nerozumela. Veď aká už len môže byť súvislosť medzi skeptickou blogerkou a nekonečnými drámami, ktoré ustavične vyvolávajú slzy na tvárach divákov pred obrazovkou? Ale pani si trvala na svojom. Keď chýbali štyri poschodia do prízemia, začínam si pripomínať scenáre starého Felixa B. Cañetu.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.

Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Šesť zápasov, päť prehier, jedna remíza, skóre 1:14. Ak nerátame zápas s Modrankou v slovenskom pohári, tak futbalový Slovan nebol na tom za posledné obdobie tak zle. September 2014 však bude v belasom kalendári zapísaný ako čierny mesiac.

Narodili sa vo výnimočnom čase, vyrástli v pasci s duálnym menovým systémom a keď skončia školu, Raúl Castro už nebude pri moci. Je ich viac ako stotisíc a práve nastupujú na vysoké školy po celej krajine. Na ich životoch sa podpísali vzdelávacie experimenty a nové technológie. Viac vedia o X-Menoch ako o Elpidiovi Valdésovi a Fidela Castra poznajú iba zo starých fotografií a archívnych dokumentov.

Sochár a populárny pražský bohém David Černý má definitívne zaplatiť za urážku na cti 100-tisíc korún, čiže 3 500 eur. Povedal v Českej televízii o Milanovi Knížákovi, že je „kriploidní č...k“. (Bolo to na päť písmen a „čolek“ to nebol.)