Premiér Eduard Heger dnes na začiatku summitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Košiciach daroval maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi šál s nápisom Slovakia a slovenským štátnym znakom.

Rok 2021 bol pre mnoho biotechnologických spoločností relatívne výnimočným obdobím, no s pomaly sa blížiacim koncom roka 2022 možno skonštatovať, že tento rok bol pre biotechnologický priemysel viac-menej zlým snom.

Známé rčení praví: Dej si pozor na to, co si přeješ, mohlo by se ti to splnit. Fotbalové mistrovství v Kataru je v mnoha ohledech přesnou ilustrací jeho moudrosti.

„Tak túto cestu si si vybral,“ povedal som si, keď som vešal do pridelenej skrine v izbičke fary novučičkú rímsku košeľu. Poslali ma sem na dvojmesačnú diakonskú prax, potom ešte rok štúdií a bude, hádam, zo mňa kňaz. Pán dekan nemárnil čas. „Zajtra pochovávaš o druhej na cintoríne. Moc to nenaťahuj, za tebou budú ešte tri pohreby.“

K lekárom, ktorí vypovedali decembrové služby v slovenských nemocniciach, sa pridali ďalší. Mali tak urobiť v reakcii na zámer ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) zaviesť stabilizačný príspevok. TASR o tom v piatok informoval šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Lekárski odborári odmietli mediáciu od Slovenskej lekárskej komory (SLK) na rokovaniach s vládou. Samotnú ponuku na mediátora neodmietajú. TASR o tom informoval šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Vladimir Putin se s lidmi setkává nerad. Dlouhým stolem ponižuje nejen zahraniční návštěvy, ale i své nejbližší spolupracovníky. Kdykoli se prý setká s lidmi, je v tom něco divného. Jako na jeho setkání s matkami padlých vojáků.

„Robert Fico je ochotný udělat cokoli, jen aby překryl to, že si pouze chrání svůj zadek,“ říká v rozhovoru pro deník FORUM 24 bývalý slovenský předseda vlády Mikuláš Dzurinda, který je nově členem mezinárodní pracovní skupiny pro bezpečnostní architekturu Evropy. Současného slovenského premiéra má za slabocha, kterého bychom neměli brát vážně. Dzurinda zároveň varuje, že se evropské země chovají jako černí pasažéři a klienti, kteří neplatí, ne jako spojenci.

Bolo to na jednom koncerte, hrali nádhernú starú hudbu, a vtom sa mi v piane, medzi dvoma taktami, hranými na drevených dychových nástrojoch, náhle znovu otvorila brána k onomu svetu, letel som nebom a uzrel Boha pri diele, trpel som blaženou bolesťou a už som sa nebránil ničomu vo svete, ničoho vo svete som sa už nebál, so všetkým som bol zmierený, všetkému som odovzdával svoje srdce. Netrvalo to dlho, možno štvrťhodinu, ale vrátilo sa to v snoch onej noci a od tej doby po všetky tie pusté dni občas ukradomky zažiarilo, videl som to tu i tam prechádzať mojím životom ako zlatú božskú stopu, temer vždy hrubo zanesenú bahnom a prachom, hneď nato znova osvetľujúcu cestu zlatými iskrami akoby sa už nikdy nemala stratiť, no predsa čoskoro znova stratenú v hlbinách, Hermen Hesse.

Zdá sa, že báseň Karla Kryla, ktorú napísal počas normalizácie v exile, je svojím motívom aj 34 rokov po revolúcii stále aktuálna. Dnes opäť pre mnohých vyvstáva otázka, čo nás s vlastnou krajinou ešte spája. Vo chvíli skepsy sa nám príhodne prihovára svojím dielom legendárny pesničkár a básnik, hoci práve v týchto dňoch si pripomíname už tridsiate výročie, odkedy nie je medzi nami.