Prvýkrát sme išli na výlet vo štvorke. Ja, moja sestra Terezka, mama a jej frajer Jirko. Mama mala narodeniny a toto bol jej darček. Počasie nevyzeralo úplne ružovo, nad Tatrami síce bolo jasno, ale práve Lomničák bol v mrakoch.

WNBA je najvyššia ženská basketbalová liga v Spojených štátoch. Bola to kedysi prestížna záležitosť pre dievčatá z Európy. Všetky sme chceli cestovať do USA a šanca na presadenie sa bola nižšia ako u domácich hráčok. Európanka to mala percentuálne ťažšie asi o 30 percent.

Bola som v nebi. Všade okolo bolo peklo, najmä čo sa teploty týka. Pieskové duny sa vlnili do diaľky a boli úplne biele. Piesok mal tú najjemnejšiu možnú štruktúru. Ponárala som doň ruky, nohy, potom som sa celá šmarila do duny a pomaly sa prepadávala dole. Slnko pomaly zapadalo a jeho blízkosť pripomínala blízkosť neba.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

Rozkradnutie zostatku, ktorý po a.s. Veriteľ „zdedila“ súčasná vláda, už nemá nádych senzácie. Z reťazenia škandálov nevyčnieva výška lupu – 150 mil. Sk – ani mimoriadne primitívna technika, ktorá si nedáva námahu so zahladzovaním stôp, takže ako „zlatý klinec“ na ceste peňazí od štátu k zlodejom defilujú typické biele kone podľa vzoru „kyselinári“ či Devín Banka. Zvrátenosť príbehu leží hlbšie.

Bracha Katz sa narodila v roku 1931 v Bratislave. Jej otec, jeden z vedúcich funkcionárov židovskej obce mal spoločne s jej strýkom na Suchom mýte obchod s delikatesami. Pani Katz pochádza z rabínskej rodiny. Preto ju veľmi mrzel kontext, v akom prvýkrát uvidela fotografiu detí, na ktorej je aj ona ako najstaršia z nich – druhá sprava.

Dnes som zasa jednu stretla. Sedela v električke na prednom sedadle vyhradenom pre invalidov. Mala husté šedivé vlasy zopnuté do copu. Na rozdiel od jej predchodkýň nemala stareckú palicu.

Každý, strašný Slota aj odvážna Nováková, má dodržiavať zákon a predpisy. Každý, aj tí dvaja, musí byť posudzovaný spravodlivo. A každý, aj oni, by mal pritom dbať o dôstojnosť. Lenže nič z toho neplatí.

Bratislavské SNM v spolupráci s českou cestovnou kanceláriou Livingstone a časopisom National Geographic pripravilo pre milovníkov exotiky výstavu Šangri-la s podtitulom India-Tibet-Bhután-Nepál.

Bratislavské SNM v spolupráci s českou cestovnou kanceláriou Livingstone a časopisom National Geographic pripravilo pre milovníkov exotiky výstavu Šangri-la s podtitulom India-Tibet-Bhután-Nepál.