Samovražda je smutnou výsadou ľudí. Občas sa síce objavia správy o veľrybách hnijúcich na brehu mora, no možno úspešne predpokladať, že ich tam nepriviedol chorobný psychický vývoj, aký privádza k rozhodnutiu vziať si život mysliace bytosti. Premyslene a plánovite čosi také dokážeme len my. Prečo je to tak?

Siedmeho februára odštartovala v Tuzle bosnianska zimná revolúcia. Prišiel som tam krátko potom, no len si ma pohadzovali medzi sebou.

Ľudská spoločnosť si počas mnohých rokov vyvinula mechanizmy, ktoré jej pomáhajú prežiť a udržať poriadok. Potom prišlo auto. A človek zatvorený v jeho schránke sa ocitá v cudzom svete plnom rýchlosti. Napriek tomu, že vieme v doprave fungovať, stále robíme tie isté chyby.

Každý špičkový šéfkuchár si tým prešiel. Bez výnimky. Najprv musel začať v prípravnej kuchyni, kde sa šúpe zelenina a predpripravujú sa suroviny. Tam ho naučili to najzákladnejšie z tohto remesla, pokiaľ mu to nevtĺkli do rúk už v škole – umenie krájať.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.

Maďari v uliciach Maďarsko zažilo masové protesty proti vláde Viktora Orbána. Tie sa začali ešte predminulú nedeľu ako reakcia na ohlásenú daň z prenosu internetových dát – 150 forintov za každý prenesený gigabajt. Na demonštráciách v centre Budapešti sa zúčastnili tisícky ľudí. Ich hnev vyvolala nielen finančná záťaž, s ktorou by po zdanení museli počítať firmy aj jednotlivci využívajúci internet. Zavládli tiež obavy, že vláda daň použije ako ďalší nástroj na obmedzenie slobody médií.

Zatiaľ čo u nás sa v päťdesiatych rokoch mäsiari realizovali v súdnych sieňach, v anglicky hovoriacich krajinách zostali pri svojom remesle a namiesto ľudí radšej vešali hovädzie. Na tých prvých sa dnes snažíme radšej zabudnúť, tí druhí zmenili celú steakovú kultúru.

Vzhľadom na to, ako často Nobelov výbor svojimi rozhodnutiami prekvapí, neradno dopredu tipovať laureátov Nobelových cien. Ale niekedy sa to dá urobiť pomerne spoľahlivo.

Na vzácnych miestach, kam ešte noha developera nevkročila, v nádherných industriálnych priestoroch pražskej Meet Factory, sa konal prvý ročník festivalu Magorův Smíchov. Ešte dnes sa spamätávam z jeho atmosféry, hoci to bude už týždeň, a rozmýšľam, ako je možné, že niektorí ľudia dokážu ešte aj po smrti robiť čarovné veci a spájať iných ľudí neuveriteľným, priam zázračným spôsobom. Ivan Martin Jirous, básnik a disident, zvaný Magor, to robil celý život. A tak nie div, že jeho duch sa vznášal celým podujatím v tej najlepšej forme, odvaha, radosť a prajnosť sa dala krájať.