Stretnutie pod holým nebom, fľaša kúpená v supermarkete, plastové poháre, hudba, nekonečné debaty, cigarety, drogy. Akcia, ktorá prerástla do rituálu. Koná sa každý víkend a je súčasťou každého španielskeho mesta.

Keď dostal Daniel Kahneman Nobelovu cenu, bol Amos Tversky už šesť rokov mŕtvy. Škoda, v tomto prípade by naozaj platilo, že kto rýchlo dáva – dvakrát dáva. Takto dostal cenu za spoločné výsledky len jeden z nich.

Chcel sa venovať makroekonómii, ale dnes je investičným bankárom. Spolu s kolegami prebral spoločnosť Wood & Company, z ktorej urobili úspešnú firmu, ktorá obchoduje na burzách v celej strednej Európe. Tvrdí, že investičné bankovníctvo musí byť kreatívne. Ľubomír Šoltýs.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.

Udalosti okolo odhalenia sochy svätého Štefana v Komárne priniesli viacero správ o dnešnom Slovensku aj Maďarsku. O niektorých z nich sa ako o značnej dávke necitlivosti zo strany maďarského prezidenta, ale aj komárňanských organizátorov za týždeň už popísali desiatky článkov.

V roku 1965 mi starodávny priateľ Peter Stoličný, ktorý vtedy študoval v Prahe bábkarstvo, rozprával, ako ich po majálese rozháňali policajti.

Keby som nestretla Františka Tugendlieba, môj život by vyzeral úplne inak... Vo svojich sedemnástich som sa k nemu dostala na hodiny spevu.

Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, oznámil Fico pred pár rokmi Slovensku. A potom spolu s prvou polovicou ním menovaných zlodejov vytvoril novú vládu.

Z minibusu som vystúpila na zaprášenú cestu a začula som smiech typický pre americké sitcomy. Otáčam hlavu za zvukom, smerom k jednej z reštaurácii. No pravdaže – na obrazovke bežia Priatelia. A v pozadí je panoráma nedotknutých laoských hôr.

Keď sa človek rozpráva s Milošom Valentom – a ešte oveľa viac, keď ho počuje hrať – uvedomí si, že „radosť z hudby“ nie je iba otrepaná fráza. Medzinárodne uznávaný huslista a violista, špecializujúci sa na barokovú hudbu, kapelník súboru Solamente naturali, jediný slovenský muzikant, ktorý pravidelne nahráva pre uznávané vydavateľstvo ECM, člen kapely rabína Barucha Myersa, hrajúcej chasidské piesne, hovorí o barokovej hudbe, folklóre či džeze s  radosťou a nadšením, ktoré sa nevídajú často.