Zaujíma vás, čo má globálne vzdelávanie so scitlivovaním obyvateľstva a zvyšovaním nášho záujmu o okolie, dobrovoľníctvo či aktivizmus? Prečo o vojne u nášho východného suseda treba premýšľať v globálnych súvislostiach?

Ešte si dobre pamätám, ako sme za vlády komunistov bojovali za mier. V našich mestách sa organizovali „mierové pochody“, nad hlavami sa na tzv. „mávatkách“ vo vetre trepotali podomácky vyrobené holubice z tvrdeného papiera. A keď boli oslavy väčšie, tak sa okrem tých neživých okrídlených zvestovateľov mieru a pokoja nad našimi hlavami objavili aj holubice živé.

Predstavujeme vám novú rubriku .týždňa. Milan Nič, zahraničnopolitický expert, ktorý pôsobí v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy a venuje sa tam špeciálne strednej Európe, bude pre nás v každom čísle odpovedať na tri otázky šité na mieru aktuálnemu dianiu.

​Je to už päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu a snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo Za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia sedia dnes za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdení nie sú. Je dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie ako pred tým? Čo sa za tých 5 rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú a ako sme sa medzitým zmenili my a celá naša krajina?

Po vyše roku, odkedy bola Ukrajina vojensky napadnutá, sa v Bratislave v nedeľu 26. februára uskutoční Koncert pre Ukrajinu. Organizuje ho festival Pohoda a chce ním spolu so širokou verejnosťou vyjadriť spolupatričnosť a solidaritu s našimi východnými susedmi.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa ako jediný politik kriticky vyjadrila k tomu, kde sa naša spoločnosť po 5 rokoch od vraždy novinára a jeho snúbenice dostala.

Bezprecedentná vražda pred piatimi rokmi vyvolala reakciu v podobe plných námestí, ktoré sľubovali zmenu spoločnosti. Tá sa však očividne prepadla ešte hlbšie. Havlova charakteristika atmosféry v spoločnosti „blbá nálada“ je pre dnešné Slovensko nemiestnym eufemizmom. Tá nálada je skrátka... veď viete. Sú komentátori, ktorí to vedia opísať výstižnejšie (temnejšie) a bojím sa, že ich vízie nie sú úplne nereálne. Ale nemôžeme to vzdať. Aj o tom bol míting „5 rokov bez Jána a Martiny,“ ktorý zdokumentoval Boris Németh. Vzdali to tí, ktorí sa pričinili o to, že sme mohli dýchať vzduch slobody za SNP, v Treťom odboji, v roku 1989? Vzdávajú to Ukrajinci, ktorým zabíjajú deti a rodičov? Každé steblo trávy vytvára kyslík. Každá zápalka môže prispieť k jasnému ohňu. Budúcnosť je ešte stále v našich rukách.

Nič dobré, čo vzíde z vojny, aká zúri za našimi východnými hranicami, nemôže vyvážiť to zlé, čo sa v nej odohrá. No aj tak treba o tom dobrom hovoriť. Pretože to dobré dokazuje, že zlo nezvíťazí. Nie definitívne.

O konečnom výsledku vojny na Ukrajine môže rozhodnúť už niekoľko najbližších mesiacov. Aj o tom sa hovorilo na Mníchovskej konferencii. Na nej sme nevyužili príležitosť, keď chýbalo naše politické zastúpenie.

Nezľaknite sa čierneho mraku krajín spaľujúcich fosílne palivá v našom susedstve.