Dlhé roky sa tu s veľkým nasadením hralo o všetko. O podobu štátu, o slobodu, o reformy, o ducha krajiny. Dnes akoby zmysluplný spor ustal. Už sa tu iba flámuje.

V minulej sezóne robili basketbalisti Boston Celtics všetko preto, aby skončili čo najhoršie. Klub by tým totiž získal šancu na jedného z dvojice supertalentov draftu, na Kevina Duranta alebo Grega Odena. Nepodarilo sa.

Viedenský Gasometer je plný. Vidieť striedmo vyzerajúcich Rakúšanov v stredných rokoch, mládež s „nezávislým“ imidžom, v rade na pivo stretávame kamarátov z Bratislavy.

Timothy Gowers, profesor matematiky na Cambridgei, si kladie vo svojej práci Matematika otázku: „Jak se matematika slučuje s hudbou?“ A pokračuje: „Ačkoliv spousta matematiků je naprosto nemuzikálních a velmi málo hudebníků se zajímá o matematiku, lidé vytrvale věří, že tyto dva obory spolu souvisejí.“

Tak je to tu. Európsky parlament má vlastný informačný kanál, ktorým môže o svojej práci informovať európsku verejnosť.

Kontrabasovú hru izraelského rodáka Avishaia Cohena označujú médiá adjektívami prislúchajúcimi skôr zvieracej ríši – hovoria jej chameleónska, zverská, nespútaná...

Ten štadión s oblúkovou strechou bol pre nás, chlapcov „z Bystrici“, skutočnou dominantou mesta. Keď do neho v slnečné nedeľné ráno 7. septembra takmer po tridsiatich rokoch vstupujem, novinársky odstup si nedokážem zachovať. Veď je to skoro ako návrat do detstva...

Kto má v našej krajine najväčší vplyv? Kto všetko poťahuje nitkami v zákulisí? A kto má najväčší vplyv na verejnú mienku a verejný vkus?

V

Monumentálne sólo Hirama Bullocka v