Najlepšie o tom spieva americká kapela Indigo Girls v pesničke Shame on you – Hanba vám: „Hľadáme ilegálnych imigrantov, dovoľte nám prezrieť vaše auto/ Vravím: Ale to je smiešne, veď sme boli na tej istej lodi v roku 1694.“ Refrén už nemôže byť výstižnejší: „Uuu, lala, hanba vám!“ My sme boli na tej istej lodi toť nedávno, pred dvadsiatimi piatimi rokmi a už sme zabudli.

Hoci hlavná súťaž najprestížnejšieho filmového festivalu nemala jednoznačného favorita, Zlatá palma putovala do rúk francúzskeho režiséra Jacquesa Audiarda. No minimálne rovnakú pozornosť si vyslúžil maďarský film Saulov syn, víťaz Veľkej ceny poroty.

Ak nechcete pri nadchádzajúcom výročí ostať len pri spore o Putinove oslavy, prečítajte si novú knihu Paula Kennedyho Architekti vítězství.

„Je to akoby Sergio Leone a David Lynch mali spolu malého iránskeho rockera a strážiť im ho prišiel Nosferatu,“ povedala vraj o svojom celovečernom filmovom debute Sama nocou tmou iránsko-americká scenáristka a režisérka Ana Lily Amirpour. Podľa internetových databáz ide o žánrový mix hororu, romance a trileru, hoci v tlačovej správe k nemu sa vraví o prvom iránskom upírskom westerne.

V roku 1977 podpísal Chartu 77 a patril k zakázaným kňazom. V roku 1989 moderoval miliónovú demonštráciu na Letnej. Neskôr bol vysvätený za biskupa. Jeho heslo je Pokora a pravda. Václav Malý.

Dnes sa bez nej nezaobíde takmer žiadna poriadna hipsterňa. Teda podnik, kde vysedávajú prevažne fúzatí ľudia v čudných okuliaroch. Varená sa prevaľuje v zdravých šalátoch, vyprážaná nahrádza mleté mäso. Pôsobí exoticky, no je to stará známa. Pohánka.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Nedávno mi prišla správa od priateľky Suzy, ktorá žije v severnom meste Oulu: „Na severnej oblohe je polárna žiara!“ Vyšla som von a uvidela som zázrak. Obloha žiarila dozelena, chvíľami dokonca dočervena, chvela sa, akoby na mňa padala, s tisíckami svetiel, čo sa približovali a vzďaľovali. Tá žiara, najprv v tvare pruhov a potom kvetu, bola akoby rovno nado mnou a ja som sa pod ňou na dvore cítila úplne maličká.

Ak sa im doma darí, v istom bode sa pred podnikateľmi objaví otázka, či nerozšíriť ich biznis aj za hranice. O tom, ako sa naše firmy môžu presadiť medzinárodne, sme sa porozprávali s rakúskym biznis konzultantom a expertom na rozvíjajúce sa trhy, Nenadom Pacekom.

Reportáž z Islandu si budete môcť prečítať aj v najbližšom .týždni.