Práve sa narodilo a za pár hodín dostane bábätko nové meno, ubehne pár dní a rodičia dostanú rodný list a k nemu „malú kartičku“. Bez tejto identifikačnej kartičky nemôžete takmer nič. Rodina sa nedostane k tovarom na prídel, nemôže zapísať svoje dieťa do školy, dostať zamestnanie, cestovať diaľkovým autobusom medzi jednotlivými kubánskymi provinciami alebo si ani odložiť svoje veci do úschovne. Túto malú kartičku potrebuje každý Kubánec každý jeden deň svojho života. Hore na kartičke je kód – jedinečná kombinácia jedenástich cifier. Na tom malom kuse papiera sú zapísané dočasné aj geografické údaje, a okrem iných vecí sa tam nachádzajú aj určité fyzické detaily.

Niektoré veci sa nemenia. Stále si na Vianoce dávame darčeky. Medzi najobľúbenejšie darčeky stále patria knihy. A my vám aj tentoraz dáme niekoľko redakčných tipov. Zmienku o svojich knihách na nasledujúcich stranách si nekúpili vydavateľstvá. Ich výber je daný výlučne vkusom a záujmami členov našej redakcie.

Je Albánec, syn gastarbeitrov a absolvent prestížnych škôl vo Viedni a v Londýne. Nedávno navštívil druhýkrát Slovensko ako krajinu, ktorá neuznáva tú jeho. Minister zahraničia Kosova sa usiloval presvedčiť našich politikov, že už na to nie sú dôvody. Enver Hoxhaj.

Osloboďte sa od pocitov nespokojnosti! Tvoriť môžete, aj keď sa na to necítite. Akceptujte svoju nechuť do práce a použite zopár našich trikov na rozhýbanie.

Našu kapelovú skúšobňu navštívil Marián Varga. Poznáme sa už dlhšie, sme kamaráti, napriek tomu to bol sviatok. Marián nám prišiel nahrať do pesničky sólo. Už keď som prichádzala k oknám v bývalej Cvernovke, ozval sa mohutný, nezameniteľný zvuk na náš nový Hammond. (Tento Hammond, ročník 71, nám daroval Fero Čerman na koncoročnej jedličke .týždňa a týmto Mariánovým počinom ho považujeme za patrične pokrstený!) Keď sa teda ozval z otvoreného okna, plného kúdolov dymu, zvuk, ako keď niekto behá rukami aj nohami po klávesách a prepína registre, prebehli mnou zimomriavky.

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Slovenský tím skončil deviaty, a jeho kapitán zrejme skončil s hokejom. Našu hru rozoberajú na nasledujúcich stranách Zdeno Cíger a Paľo Gašpar, mne ostala rozlúčka s legendou. Je mi cťou.

Túžba a pamäť. Pohľad na dánske duny z NDR. Vedomie, že ich nikdy neuvidím zblízka. Trvalo ešte dvadsať rokov, kým som uvidel nemecké duny z Dánska. Bolo to na začiatku týždňa v bezčasí, aké si človek dožičí len niekoľkokrát v živote.Túžba sa vďaka Petrovi Buggemu, profesorovi bohemistiky a slovakistiky na univerzite v Aarhuse, zmenila na pamäť. Peter Bugge je kultúrny historik, žiak Vladimíra Macuru. Je prísny na svojich Čechov a má elementárnu priazeň k Slovensku. Neviem, kde je dnes, ale ako mnohých Dánov ho priťahovali Spojené štáty. Jednoducho sú veľké. Nám by celkom stačilo aj Dánsko.

Profesor Vladimír Krčméry z Univerzity sv. Alžbety, ktorá má v Afrike množstvo zdravotníckych projektov, nám dal s kolegom pred cestou do Kene a do Ugandy dobrú radu. Ak chcete našim slovenským zdravotníkom urobiť radosť, vezmite im klobásky, slaninu a svätenú vodu, povedal. Pochopiteľne, „svätená voda“ je krycí názov pre pálenku.

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.