Je jasné, že siesta v Španielsku trvá v posledných dvoch týždňoch dlhšie než obvykle. Ale keď sa futbalový fanúšik pozrie na zloženie súčasných majstrov sveta, zistí, že v jednom meste sa oslavuje viac než v celom Španielsku – v Barcelone. Viac ako polovica hráčov základnej zostavy pochádza z katalánskeho superklubu.

Neďaleko môjho domu v Nepále je park. Je celý oplotený tehlovým múrom. Vchod je zdola od hlavnej cesty. Vstupné je len 2 rupie, vnútri je čisto, sú tam kvetinky, fontánky, hinduistický aj buddhistický chrám a nádrž s rybami. Dokonca aj výborný bazén, poriadne vychlórovaná päťdesiatka. Jediný problém parku je v tom, že my, a tisíce ďalších, bývame nad ním.

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.

„Ani ho tu, ani ho tam: všade je cudzí,“ napísal si vlastnú charakteristiku Jonáš Záborský. Jonáš vo veľrybom bruchu slovenskej malosti. Jonáš – nie náš. Dodnes ho celkom nepoznáme, dodnes sme ho celého nevydali.

Stalo sa, čo sa stalo. Ale len čas ukáže, či bol celý projekt zmysluplný a či sa ujal. Viem si predstaviť, že by to mohlo fungovať. Ale aj signál, ktorý vyslala protistrana, vnímam ako zaujímavý. Celé je to o prioritách.

Jazznica. Jedinečný festival, ktorý od roku 2007 už štvrtýkrát počas troch júlových dní zaplnil Banskú Štiavnicu milovníkmi džezu z celého Slovenska. Treba podotknúť, že k neopakovateľnej atmosfére, ktorá v uliciach mesta pripomína južanskú fiestu, výrazne prispieva genius loci historického centra.

Je ťažké priznať si to, ale nedá sa to vyvrátiť. Civilizácia, viera, právo k nám prichádzali zo Západu – a to pre celú strednú Európu znamená z Nemecka.

Tieto voľby nemohli dopadnúť zle. Boli v zásade len dve možnosti, obidve dobré. Jednou bola stabilná parlamentná väčšina Fica s kumpánmi (pričom by bolo úplne jedno, ktorí konkrétne by to boli). Druhou bola nie celkom stabilná protificovská väčšina zložená z nie celkom kompatibilných strán.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Festival Europavox predstavuje každoročne talenty z celej Európy. Cieľ je však opačný - dostať do Európy čo najviac francúzskej hudby.