Hegerova vláda predstúpila pred parlament so svojím programom. Márne by sme v ňom hľadali ročnú skúsenosť s pandémiou covidu-19 a najmä odpoveď na otázku, ako sa správať v najbližších rokoch.

Adaptačné vzdelávanie. Aký vznešený názov pre niečo, čo by malo byť samozrejmosťou počas akéhokoľvek vzdelávania. Mať záujem, byť partnerom, hovoriť, tvoriť tím. Deti sa nám vrátili do budovy školy, ale netvárme sa, že neboli sedem mesiacov vzdelávané.

Rozprávali sme sa s riaditeľom kancelárie Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jergušom Sivošom o práci na dokumentoch ŠtB aj o českom premiérovi Andrejovi Babišovi. Ten sa súdi už roky so slovenským ÚPN. Prekáža mu, že ÚPN vedie Babiša ako agenta komunistickej ŠTB pod krycím menom Bureš. Babiš tvrdí, že agentom nikdy nebol a je v záznamoch protiprávne. Organizovanú akciu na falšovanie dokumentov v ŠtB si ale neviem predstaviť, hovorí Sivoš.

Od smrti Steva Jobsa, zakladateľa Applu, guru informačnej revolúcie, uplynulo už takmer desať rokov. Internetom vtedy koloval jeho príhovor k absolventom Stanfordskej univerzity. Vďaka neformálnemu štýlu, a nezvyčajnej úprimnosti bola jeho reč veľmi pôsobivá. Nepredkladal teórie, delil sa o životnú múdrosť vyťaženú z osobnej skúsenosti. Akoby sme počúvali Koheleta 21. storočia. Študentom rozpovedal tri príbehy s jedinou pointou: Ak sa človek k nepriaznivému osudu, postaví správnym spôsobom, napokon dosiahne úspech. Jobsova reč je optimistická. Neubránil som sa však istým rozpakom. Vedú správne postoje, cez všetky prekážky naozaj k neodvratnému úspechu? To je naša téma. Vypočujme si, čo nám k tomu povie Kohelet.

V nemocniciach je hospitalizovaných 1330 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 1201 ľudí.

Plán obnovy v oblasti duševného zdravia má dobré ciele, problémom bude „len“ efektivita a skutočne merateľné výsledky. Kde je zásadný „filozofický“ problém koncepcie?

Cez deň sa v okresoch v prvom a druhom stupni varovania, teda v ružových a červených okresoch, nie je potrebné preukazovať negatívnym výsledkom testu, keďže pre ne cez deň neplatí zákaz vychádzania.

Možno nie som sám, kto kladie túto otázku ohľadne staronovej vlády Eduarda Hegera. Tá sa zrodila z ťažkého a zničujúceho politického konfliktu a úprimne – nikto jej neprorokuje trvanie až do februára 2024. Po sebadeštrukčnej jazde Igora Matoviča sa tomu ani nedá čudovať.

8. apríla sme si pripomenuli 50. výročie konania Prvého svetového kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Londýne. A tiež 30. výročie prijatia uznesenia vlády SR č. 153/1991 známeho ako Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktorými boli Rómovia na Slovensku uznaní ako národnostná menšina. Pripomíname si rómsku históriu, ktorá je po stáročia neoddeliteľnou súčasťou európskej histórie. Napriek tomu, že sú Rómovia najväčšou menšinou v Európe, ich komunity stále čelia všadeprítomnej diskriminácii a marginalizácii. To im bráni v prístupe k základným právam na vzdelanie, zamestnanie, dôstojné bývanie alebo k základným službám zdravotnej starostlivosti. So splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Andreou Bučkovou budeme diskutovať o histórii Rómov, opáskovaných „osadách“, koncepciách riešenia chudoby MRK a jednom atlase, ktorý sa stal predmetom sporu s jej predchodcom Ábelom Ravaszom.

Prečo stále venujeme tákú veľkú pozornosť sociálne vylúčeným komunitám? Má zmysel nalievať do nich peniaze? Kde sme počas pandémie zlyhali v prístupe k marginalizovaným rómskym komunitám? Prečo najchudobneších Rómov stále obháňame policajnou páskou v nútenej územnej karanténe? Kto je za to zodpovedný? Čo a kto je za konfliktom o Atlase rómskych komunít? Ktoré príklady dobrej praxe vieme využiť pri ďalších vlnách pandémie?